Učiteľská bodka..?
25. 10. 2016, 10:39
Radovan Medovič
Učiteľská bodka..?
Hotovo, dobojované! V týchto dňoch sa podarilo učiteľov definitívne zahnať do kúta. Minister Kažimír s úsmevom rímskeho cisára odpálil školských odborárov do podvyživených komnát Ministerstva školstva. Konfederácia odborových zväzov hodila školstvo cez palubu, aby ostatným štátnym zamestnancom prilepšili o deravý groš. Národ v zafajčených putikách zajasal, že učitelia zostanú takí istí žobráci ako oni sami. Iniciatíva učiteľov Slovenska ukončila „stupňovaný“ štrajk a prenechala iniciatívu školským odborárom. Naozaj si neviem pomôcť, ale toto gesto mi pripomína galganov , čo rozbijú okno a potom zmiznú za rohom. Nebudem sa znižovať k tomu, aby som teraz hádzal špinu na predstaviteľov ISU tak, ako to oni často robili na adresu OZ PŠaV. Ostáva len sucho skonštatovať, že celá dobročinnosť a snaha o spoluprácu ISU s OZ PŠaV pozostávala najmä v tom, že ISU išla vlastnú jazdu motivovanú hlavne katastrofálnou situáciou učiteľov v Bratislave. Spolupráca so školskými odborármi fungovala na princípe „My si robíme, čo chceme a vy sa pridajte,“ a to vtedy, ak sa to vôbec dozviete z večerných správ. Ani s tým sa často predstavitelia ISU nenamáhali, aby normálne odborárom oznámili, že ideme robiť to alebo ono. Nič tak nepotešilo vládu ako evidentná polarizácia učiteľského stavu. Úspešne sme sa v malicherných sporoch rozbili na pracovníkov pedagogických a nepedagogických, a pedagogickí pracovníci ešte na odborárov a ISU. Pevnú pôdu, na ktorej mali stáť odborári pri rokovaniach s vládou, sa podarilo premeniť na bahno, v ktorom sa utopili všetky naše snahy o lepšie postavenie učiteľa a lepšie školstvo ako celok. Zo štrajku sa stal nástroj bezzubého nátlaku nedostatočného počtu učiteľov a mediálne zaujímavý fakt. Vláde nahralo do kariet, že sa nevieme dohodnúť medzi sebou. Ukázalo sa, že štrajk nemôžeme a nechceme podporiť z takých či onakých dôvodov. Bum-prásk... všetky náboje z učiteľskej vzduchovky sme úspešne v akciách ISU vystrieľali do obrneného tanku slovenskej vlády. Teraz sa očakáva, že odborový zväz spraví zázrak a premení vodu na víno. Prehrali sme súboj o celospoločenskú solidaritu. Vidíme obraz Slovenska, v ktorom jeden chudák závidí dieru na gatiach druhému chudákovi. Čo teraz? Stiahneme chvost a budeme myslieť na to, že „psí hlas sa do neba nedostane?“ Ak sa nezdvihne 70-tisíc pracovníkov školstva do štrajku, nevybojujeme nič. Učitelia nie sú piloti aeroliniek z Francúzka, čo si môžu dovoliť štrajkovať každý týždeň. Pre mnohých je to zásadné rozhodnutie, ktorého ekonomické dôsledky vstupujú do života nás a našich rodín. Žiadny "hurá systém" tu nemôže fungovať. Celonárodný štrajk pracovníkov školstva je mimoriadne náročná vec. V roku 2012 štrajk učiteľov neskrachoval na Ondekovi alebo na tom, že vtedy ešte neexistovala ISU. My sami sme ten boj vzdali. Vzdali, lebo naše mizerné postavenie nám nedovoľuje do tohto boja vložiť viac. Bohužiaľ, je to tak. Teraz sa ISU toľko oháňala takým či onakým štrajkom, až sa zo štrajku učiteľov stalo nezaujímavé klišé, ktorého sa nezľakne ani upratovačka na ministerstve. Mám však inú myšlienku. Raz príde čas zrátať tejto vláde, ako sa k školstvu zachovala. Raz príde čas a nebude to až tak dlho trvať, keď 90 000 pracovníkov školstva a tisíce ich rodinných príslušníkov prídu k volebným urnám vystaviť tejto vláde vysvedčenie.
Radovan Medovič,
člen OZ PŠaV na Slovensku
prejsť na zoznam blogov
K tomuto článku zatiaľ nie sú žiadne komentáre.