Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

POSTOJ ODBORÁROV K ÚSPORNÝM OPATRENIAM

dátum uverejnenia: 1. 4. 2015
čas: 14:16
kategórie: Združenie vysokých škôl a PRO

POSTOJ ODBORÁROV K ÚSPORNÝM OPATRENIAM

V Ljubljane sa pod záštitou ETUI konalo v dňoch 23.3.-26.3.2015 stretnutie predstaviteľov odborov z Estónska, Fínska, Francúzska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Slovenska, Slovinska, Švédska a Talianska na tému ochrany práce a postoja odborov k úsporným opatreniam.

Európsky odborový inštitút (European trade union institute – ETUI) je nezávislé výskumné a výcvikové stredisko Európskej konfederácie odborových zväzov (European Trade Union Confederation – ETUC), ktorá združuje európske odborové organizácie do jednotnej európskej zastrešujúcej organizácie. ETUI odovzdáva svoje skúsenosti získané najmä v rámci svojich vzťahov s univerzitami, akademickými a odbornými pracoviskami do služieb záujmov pracujúcich na európskej úrovni a na posilnenie sociálneho rozmeru Európskej únie.

Stretnutie odborárskych zástupcov a odborníkov v oblasti ochrany práce a práv odborov otvorila odborná trénerka z ETUI Marie Caraj, ktorá vyzdvihla dôležitosť témy z mnohých pohľadov. Spoluorganizátor Ken Bjeeregaard zdôraznili aktuálnosť ochrany práce najmä vo vyspelejších krajinách, pretože korporácie sa stále viac snažia presúvať výrobu do krajín s nižším životným štandardom za účelom minimalizácie nákladov. Účastníci stretnutia sa navzájom predstavili, uviedli svoju oblasť pôsobenia, načrtli svoje očakávania a tiež postoje jednotlivých odborárskych inštitúcií.

Prvým prednášajúcim bol prof. Jože Mencinger, ktorý bol v rokoch 1990-1991 podpredseda slovinskej vlády pre ekonomiku, v dobe 2001-2005 rektor Ljubljanskej univerzity. Z politiky odišiel, lebo nesúhlasil so spôsobom privatizácie v Slovinsku. Z pohľadu právnika a ekonóma sa venoval problematike zdaňovania finančných transakcií, či už na úrovni vnútroštátnej alebo medzinárodnej. Za predpokladu regulárneho hospodárenia sú dane dôležitým príjmom národnej ekonomiky, podporujú regionálny rozvoj, sociálne vymoženosti, nepriamo aj zamestnanosť obyvateľstva, čo v tomto smere je aj záujmom odborov. Sídlenie firiem v daňových rajoch akumuluje kapitál mimo krajiny produkcie, čo ochudobňuje zamestnancov v danej krajine o sociálne vymoženosti, preto silnie vyjednávací tlak medzi vládou a odbormi. V prípade nadnárodných spoločností je potrebné vyvinúť lepšiu kontrolu finančných tokov, tu by mali odborárske skupiny zohrať kľúčovú úlohu, keďže majú dobrý prehľad o pomeroch na pracovisku, úroveň sociálnych vymožeností pre zamestnancov totiž do istej miery odzrkadľuje prúdenie finančných tokov a odmien. Pri rozdeľovaní financií je známe, že odborárske organizácie štátnych inštitúcií vyjednávajú hlavne s vládou, v súkromnom sektore by však odbory a vlády jednotlivých krajín mali držať spolu voči zamestnávateľom práve kvôli daňovej kontrole, čo sa konečnom dôsledku odzrkadlí nielen v bonusoch pre obyvateľstvo, ale aj pre politickú stabilitu vládnucej strany.

Martin Myant (ETUI) načrtol problematiku sociálnych versus fiškálnych dohôd. Vo všeobecnosti princíp liberálneho trhu potláča sociálne princípy, na prvý pohľad trh by mal ukázať, kde sú najviac potrební pracovníci a to by im malo zabezpečiť príslušné ohodnotenie. V prípade nerovnomerného hromadenia zisku najmä v nadnárodných spoločnostiach toto môže znamenať stratu sociálnych istôt pre zamestnancov. V prípade Komplexnej obchodno-ekonomickej dohody (CETA) je posúdenie vplyvu na ekonomiku EÚ dosť dôležité, nakoľko hrozí otváranie sa americkému kontinentu len jedným smerom. Podobne Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP), kde sú oficiálne spomínané výhody voľného obchodu, avšak reálne má nízky vplyv (menej ako 0,5% na rast HDP), môže predstavovať hrozbu pre európsky sociálny model, lebo môže vniesť do Európy viac prvkov americkej legislatívy. Je nesporné, že v celosvetovom meradle automatizácia a informatizácia zefektívňuje výrobu, nové technológie šetria životné prostredie, avšak tieto procesy vedú k nadbytočnosti pracovnej sily a následnej nezamestnanosti, čo môže ohroziť stabilitu nielen jednotlivých štátov ale aj EÚ ako celku. Európa musí v tomto razantne zmeniť kurz vývoja. Nadnárodné spoločnosti s obrovským kapitálom presadzujú svoj vplyv prostredníctvom lobistických skupín pri tvorbe zákonov, čo ohrozuje demokraciu a v konečnom dôsledku má negatívny vplyv na ekonomickú a sociálnu silu spoločnosti. V tomto smere aj odbory musia podobne uvažovať a ponúknuť politickým stranám isté benefity, pokiaľ sa navzájom podporujú v dosahovaní svojich cieľov. Spolupráca sociálnych skupín vrámci EÚ a nie úsporné opatrenia vlád a firiem, sú cestou z krízy.

V ďalšom sa Martin Myant venoval investičným plánom a víziám vrámci EÚ. Spomenul Európsku centrálnu banku (ECB) ako inštitúciu, ktorá má na starosti menovú politiku v 19 členských krajinách EÚ. ECB sa riadi priamo európskym právom, ale jej štruktúra sa podobá korporácii v tom zmysle, že má akcionárov a kapitál. Kapitál päť miliárd eur je v držbe národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré sú jej akcionári. ECB je tu chápaná ako oficiálna inštitúcia potrebná na udržanie stability ekonomického vývoja. Popísaný bol aj Junckerov investičný plán, ktorý je určite správnym smerom v naštartovaní investícií v Európe, avšak ETUI má pochybnosti u uskutočniteľnosti tohto plánu. Súkromné fondy sú najlepšie priťahované v najbezpečnejšej sfére investícií v najmenej problematických členských štátoch a nie tam, kde sú investície najpotrebnejšie. Snáď investičný zámer plánu takého rozmeru nie je prehĺbiť politické a ekonomické neistoty, ktoré zväčšia existujúcu medzeru investícií v Európe. Ak nebudú vykonávané rozhodné opatrenia k zmene celkového fiškálneho postoja EC a pokiaľ nie je jasná politická podpora ECB k nekonvenčnej menovej politike, nebude existovať žiadne oživenie investícií. Investície sú to, čo Eurozóna zúfalo potrebuje a nie úsporné opatrenia, o ktorých je toľko počuť od finančnej krízy. Pokiaľ by mal Junckerov plán fungovať, je nutné zvýšenie priamych investícií prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) so stratégiou, ktorá obsahuje ochranu voči zlyhaniu trhu a maximalizuje transformatívny vplyv verejných investícií do vhodného tvaru. V tomto štádiu však mnoho odborníkov európskeho formátu je skeptických voči Junckerovmu plánu.

Odborársku národnú situáciu v Slovinsku s nadviazaním na postavenie vrámci EÚ popísal Goran Lukic (ZSSS). Predstavitelia ZSSS sa snažia o nastolenie vysokej úrovne sociálneho dialógu, aby mohli vyjednať výhodný obsah kolektívnych zmlúv pre zamestnancov a zúčastňujú sa hospodárskej a sociálnej rady, kde spoločne s vládou koordinujú návrhy pracovných zákonov a ďalších spojených dokumentov, jedná sa o tripartitnú spoluprácu. ZSSS má zástupcov v inštitúciách sociálneho zabezpečenia a troch zástupcov v národnej rade.

Svoje ciele dosahujú prostredníctvom rokovaní, dohôd, štrajku alebo masových manifestácií. Výhodou ZSSS pre svojich členov v porovnaní s inými odborovými organizáciami je jej rozšírená regionálna odborová sieť, ktorá im umožňuje, aby po celom území Slovinska mohli mať zriadené miestne odborové kancelárie, kde môžu svojim členom poskytovať právnu, odbornú aj inú pomoc v blízkosti miesta ich bydliska a práce. V Slovinsku patria medzi hlavné problémy platenie daní mnohých spoločností mimo ich krajiny, čím štát prichádza o značné množstvo príjmov, navyše zahraničné transakcie sa ťažšie sledujú, čím dochádza k daňovým únikom, negatívnemu ovplyvňovaniu pracovno-právnych vzťahov a tým aj k znižovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Veľké spoločnosti navyše tlačia pracovníkov zamestnať sa živnostníckym spôsobom, pracovať na dohodu, ich mzda je mnohokrát na úrovni minimálnej, ale ich finančné pomery ich nútia brať aj taký druh práce. Ako jednotlivci nemôžu rokovať o sociálnych vymoženostiach so zamestnávateľom, týka sa to najmä zdravotného a dôchodkového poistenia, majú variabilné problémy vyžadujúce špecifický prístup, preto je problém s ich zastrešovaním odborovými organizáciami. ZSSS aj v tomto smere šíri osvetu, snažia sa o nábor nových členov, ponúkajú im aktívne sa zúčastňovať rôznych podujatí, kde môžu načrtnúť svoje problémy, ktoré možno trápia aj iných zamestnancov. Mnohočlenná odborová organizácia má väčšie slovo pri kolektívnom vyjednávaní.

Nataša Gorsek Mencin ako vedúca EC pre Slovinsko načrtla nové smery vývoja EÚ a investičného plánu v blízkom časovom horizonte, ide tu o virtuálny trojuholník medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a právnou zodpovednosťou. Najmä posledný bod je problémom, lebo vykonáva sa mnoho rozhodnutí, ktoré nie sú najsprávnejšie a potom je problematické vyvodiť zodpovednosť pre konkrétne osoby. Mobilizácia financií vrámci EÚ by mala umožniť lepšiu podporu strategických investícií, lepší prístup k financiám pre malé a stredné podniky, strategické používanie finančného rozpočtu, flexibilitu a stabilitu hospodárskeho rastu, taktiež efektívnejšie využívanie štrukturálnych a investičných fondov. Potrebná je aj odborná pomoc pri návrhu a výbere projektov, technická asistencia na všetkých úrovniach, silná spolupráca medzi národnými bankovými inštitúciami a EIB, odstraňovanie regulačných a nefinančných bariér v kľúčových sektoroch. Pri hľadaní zdrojov dlhodobého financovania sa možno oprieť o eurofondy (16 miliárd eur), EIB (5 miliárd eur), prípadne pomoc od súkromných zdrojov. Tu je potrebná aj predvídateľnosť dosahu regulácie na trhy vrámci EÚ, podľa ekonómov by mal fungovať multiplikačný efekt, ktorý strhne viacerých investorov, takže počiatočné investície by sa mali 15-krát znásobiť a v roku 2017 by mohli dosiahnuť 315 miliárd eur. V princípe teda ide o tri piliere investičného plánu, najmä zlepšenie podmienok investícií, z čoho vyplýva mobilizácia financií vrámci EÚ a finančný dosah na reálnu ekonomiku. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) musí mať nezávislý riadiaci výbor, ktorý nastaví investičné toky a bezpečnosť finančných operácií a procedúr. Nezávislá investičná komisia sa zloží zo šiestich expertov vybraných riadiacim výborom EFSI, budú zodpovední za vhodný výber projektov so schválenou garantovanou finančnou a odbornou podporou, nemala by tu fungovať národná alebo sektorová obmedzovacia kvóta. Kľúčové kritéria stanovené pri výbere projektov sú projekty podporujúce spoločné EÚ ciele s vysokou ekonomickou hodnotou a životaschopnosťou, ktoré majú rýchlu socio-ekonomickú návratnosť, tieto projekty by mali začať najneskôr do troch rokov, aby už mohli mať reálne výstupy v rokoch 2015 – 2017. Zlepšenie podmienok investícií sa bude diať zjednodušenou, lepšou a predvídateľnejšou reguláciou na všetkých úrovniach, prehlbovaním podpory bežného trhu, teda v oblasti energetiky, digitálnych technológií, poskytovania moderných služieb a produktov, tiež je nutné sústrediť pozornosť na štrukturálne reformy v jednotlivých krajinách EÚ.

Účastníkmi vytvorené pracovné skupiny si vymieňali poznatky o postoji odborov a vlád a pracovno-právnych pomeroch v jednotlivých štátoch EÚ. Zamestnávatelia, najmä veľké spoločnosti, vo všeobecnosti majú tendenciu vyhľadávať lacnú pracovnú silu a nové trhy, keďže dochádza k prebytku výroby, z ich pohľadu je nutné redukovať vstupné náklady. Nadnárodné korporácie prostredníctvom lobistov sa snažia získať čo najviac výhod od vlády, príp. z medzinárodných obchodno-ekonomických zmlúv. Možnosti zamestnať sa v danej krajine klesajú nielen v súvislosti s automatizáciou výroby, ale aj jej presunom do krajín tretieho sveta. Na prvý pohľad sa z liberálneho hľadiska môže zdať, že odbory pribrzďujú ekonomicko-sociálny vývoj spoločnosti, v skutočnosti odborové organizácie pracujú na zlepšovaní pracovných pomerov a využiteľnosti zamestnancov, snažia sa vo vyjednávaní so zamestnávateľmi nájsť spoločné uspokojivé riešenie.

V krajinách EÚ je badať čiastočný pokles a starnutie členskej základne, mladých treba prilákať, keďže ale často menia zamestnanie, nepreferujú životný stereotyp, potrebujú vyššie ohodnotenie finančné aj morálne, je problém ich ako členov udržať. Odbory musia budovať svoj imidž, nenechať sa zastrašovať prekážkami, v neposlednom rade komunikovať s členmi a poznať ich potreby, finálne im poskytnúť riešenie ich pracovno-právnych problémov. Dôležité je ich informovať aj o dianí v ETUI, aj rádový člen má mať poskytované informácie, aby pochopil potrebu odborovej organizácie.

V závere účastníci kurzu zhrnuli, aké poznatky získali, čo by ešte vrámci kurzov vylepšili, aké sú možnosti spolupráce, akým spôsobom má ETUI presadzovať požiadavky členov odborov. V prvom rade je nutné riešiť spoločné problémy na európskej úrovni, z čoho treba vychádzať pri riešení národných odborárskych problémov.

 

  Martin Florovič, delegát za OZ PŠaV na Slovensku

                                                                                                       

Fotografie zo stretnutia  





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7