Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Slovenská rektorská konferencia zasadala v Banskej Bystrici

dátum uverejnenia: 8. 10. 2020
čas: 08:53
kategórie: Zväz, Združenie vysokých škôl a PRO

Slovenská rektorská konferencia zasadala v Banskej Bystrici

V aule Rotunda Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa uskutočnilo 94. zasadnutie Slovenskej rektorskej konferencie, ktoré viedol jej prezident Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. V úvode zasadnutia členov SRK a hostí privítal rektor UMB doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD. Zasadnutia sa zúčastnil aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Mgr. Branislav Gröhling spolu so štátnym tajomníkom MUDr. RNDr. Ľudovítom Paulisom, PhD. MPH. Za OZPŠaV na Slovensku sa zasadnutia zúčastnili predseda zväzu Ing. Pavel Ondek a predseda združenia vysokých škôl a priamo riadených organizácií doc. Ing. Miroslav Habán, PhD. Hlavnými bodmi rokovania bola aktuálna výučba na vysokých školách aj ich financovanie v budúcom akademickom roku. Podľa prieskumu z dôvodu druhej vlny epidémie spôsobenej COVID-19 momentálne prebieha prezenčná forma výučby na 4 univerzitách, dištančná na 6 a kombinovaná na 14. Študentské domovy sú uzatvorené na 5 univerzitách. Vzhľadom na autonómiu a samosprávnu pôsobnosť vysokých škôl, ako aj rozdielny obsah a podmienky štúdia, vysoké školy pristupujú k prechodu na kombinovanú alebo dištančnú (online) metódu štúdia individuálne.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling otvoril tému lepšej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Vo svojom vystúpení sa zameral na nový spôsob financovania a podpory kvality vysokých škôl, tiež na novú metodiku financovania vysokých škôl, na ktorej na ministerstve pracujú. Zmeny v metodike kladú väčší dôraz na vedecké a výskumné výstupy univerzít, ako aj na uplatnenie absolventov v praxi. Cieľom novej metodiky je viesť vysoké školy k lepším výsledkom, lepšej výskumnej a vývojovej činnosti a tiež zlepšiť prípravu na prax študentov po absolvovaní štúdia. Nová metodika financovania slúži aj ako motivácia pre školy orientovať sa na kvalitnú výskumnú a vývojovú činnosť, či na prípravu študentov pre prax a ich uplatneniu na trhu práce. Rozvoj vysokých škôl chce minister školstva podporovať aj iným spôsobom, a to spájaním do veľkých a silných subjektov, ktoré bude ministerstvo následne aj náležite podporovať. Výhodou spojených subjektov je koncentrácia kvalitných odborníkov, výskumníkov a učiteľov VŠ na jednom mieste, čo povedie aj k zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktivity vysokoškolského prostredia. Negatívnou správou od ministra bolo, že oproti roku 2020, kedy bolo na univerzity zo štátneho rozpočtu prerozdelených 602 miliónov eur, sa v roku 2021 plánuje zníženie rozpočtu o 18, 2 miliónov eur. Podľa slov ministra je cieľom zreformovanie, upravenie a rozhýbanie vysokoškolského prostredia. Z dotácie na študijné programy presadzuje minister systém solidarity, aby jednorazový krok nepôsobil devastujúco na niektoré vysoké školy. Z dotácie určenej na vedu a výskum plánuje vyselektovať univerzity na výskumné, ktoré si prilepšia, hlavne na základe výsledkov novej akreditácie. Zo schválenej dotácie 11 miliónov eur v roku 2020 na rozvoj vysokých škôl sa v skutočnosti zatiaľ vyčerpalo 5 miliónov. Minister zdôraznil, že vzhľadom na spoločenskú objednávku a celkový stav, v akom sa Slovensko nachádza, je vyjednávanie na úrovni vlády, hlavne s ministerstvom financií veľmi náročné. V rámci dobrovoľného spájania univerzít je ministerstvo pripravené vyčlenením finančného balíka z prostriedkov EÚ, ktorého prerozdelenie musí byť do roku 2020 na 70 % zazmluvnené. Súčasne prisľúbil rektorom, že ministerstvo sa bude aktívne podieľať na tomto procese ako reálny partner zlučovania. Zámerom ministrovej reformy je financovanie vysokých škôl na základe zavedenia výkonnostných zmlúv. Príspevok k výkonnostným zmluvám prezentoval štátnym tajomník MUDr. RNDr. Ľudovít Paulis, PhD. MPH., ktorý sa zameral na požiadavky ministerstva a stratégiu založenú na internacionalizáciu vysokoškolského prostredia, systematické riešenie poplatkov za publikovanie vedeckých príspevkov a podporu multilaterálneho princípu vzdelávania cez programy Horizont a Erazmus. Výkonnostné zmluvy bude hodnotiť tím odborníkov, ktoré budú fokusované na dvojročné obdobie pre verejné aj súkromné vysoké školy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhuje v Národnom integrovanom reformnom pláne a vízii Moderné a úspešné Slovensko celkovú finančnú potrebu na výkonnostné zmluvy pre roky 2021 až 2024: 172 mil. eur ročne. Účastníci zasadnutia upozornili na rozpor v plánovanom objeme financií s avizovaným krátením rozpočtu vysokým školám v rokoch 2021 až 2023.

Po vystúpení ministra nasledovala rozsiahla diskusia, v ktorej vystúpili: prof. Ing. Roman Boča, DrSc., rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (súvis medzi financovaním doktorandov, záujmom o doktorandské štúdium a financiami určenými na mzdy učiteľov, neprípustné oklieštenie akademickej slobody a financovania vysokých škôl), prof. PaedDr. René Bílik, CSc., rektor Trnavskej univerzity v Trnave (aký je súvis s procesom novej akreditácie?, viazanosť univerzít na medzinárodné a bilaterálne zmluvy, rozpor medzi kvalitatívnym hodnotením VŠ a ekonomickým tlakom na univerzity), prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ, TUKE, STU a UK vytvoria subjekt, aby sa dostali medzi najkvalitnejšie univerzity, prepojenie s priemyselným prostredím s jasnými cieľmi a regionálnymi garanciami), doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD., rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (vo verejnosti rezonuje zrušenie vysokých škôl a nie integrácia, ako sa to prejaví na regionálnej úrovni?), rektor Technickej univerzity v Košiciach Dr. H. c. prof. Ing. Stanislav Kmeť, DrSc. (angažovanosť v regióne a multidisciplinarita, väčšina univerzít je na takúto výzvu pripravená), rektor Technickej univerzity vo Zvolene Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. (pripravenosť vysokých škôl na reformy), rektor Univerzity Komenského prof. JUDr. Marek Števček, PhD. (z reformy financovania a riadenia vysokých škôl vyplýva koniec akademickej samosprávy s čím nikdy nebudeme súhlasiť), rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne doc. Ing. Jozef Habánik, PhD. (krátenie rozpočtu univerzít v rozpore s návrhom finančnej potreby na výkonnostné zmluvy). Rektor Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Dr. h. c. prof. Ing. Juraj Stern (nesúhlas so zásahom do výkonu akademických samospráv). Predseda zväzu Ing. Pavel Ondek vyslovil podporu SRK a poznamenal, že obmedzenie autonómneho rozhodovania akademických senátov sa javí ako neopodstatnené. Súčasne zdôraznil, že v celom nastávajúcom období reforiem je dôležité nezabudnúť na postavenie zamestnancov univerzít, vrátane ich mzdového ohodnotenia. Oboznámil členov SRK o aktuálnom stave kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa na rok 2021. Predseda Rady vysokých škôl SR doc. RNDr. Martin Putala, PhD. uviedol, že nie je možný posun k zvýšeniu kvality vysokých škôl za dlhodobého podfinancovania rozpočtov univerzít.

Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo prof. Ing. Robert Redhammer, CSc. vo svojom vystúpení upozornil na zosúladenie vnútorného prostredia so štandardami a študijnými programami. Podklady na akreditáciu nového študijného programu môžu univerzity predložiť do konca roku 2020, pričom členmi Rady nového študijného programu budú učitelia, študenti aj externisti z praxe. Nový študijný program však nesmú schvaľovať učitelia, ktorí majú úväzok na študijnom programe z dôvodu vylúčenia konfliktu záujmov. Významný posun nastáva aj v záverečných prácach a záverečných skúškach v prepojení na kvalifikačný rámec v európskom vysokoškolskom priestore. Záverečné práce nesmú byť tematicky všeobecné, musia byť konkrétne orientované s vyriešením jasne zadaného problému. Študent má mať vedomosti a súčasne musí vedieť preukázať schopnosti, pričom zadaná záverečná práca nesmie byť generická téma skompilovaná napr. z učebníc. O evolúcii a integrácii vedeckých dát a prístupe k 12 mil. voľne dostupných publikácií a 0,5 mil. klinických štúdii v databáze Dimensions informoval Dr. Pavol Baťalík.

Z 94. zasadnutia SRK vplýva, že jej členovia sa stotožnili s potrebou inovovať a spružniť systém riadenia vysokých škôl formou posilnenia manažérskych prvkov a rozumného vyváženia kompetencií orgánov akademickej samosprávy. SRK však zásadne nesúhlasí s navrhovaným oklieštením akademickej samosprávy. K návrhu Národného integrovaného reformného plánu členovia SRK jednomyseľne schválili vyhlásenie k zachovaniu akademickej samosprávy zaslané médiám 6. októbra 2020, ktoré je dostupné na webovom sídle www.srk.sk. Prítomní predstavitelia partnerských organizácií Rady vysokých škôl a OZPŠaV na Slovensku vyjadrili vyhláseniu SRK všeobecnú podporu. V závere zasadnutia členovia SRK zvolili rektora Ekonomickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Ferdinanda Daňa, PhD. za viceprezidenta SRK.

Miroslav Habán, predseda ZVŠaPRO






prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7