Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Namiesto chýbajúcich učiteľov majú učiť študenti. S platmi ich Matovič odkázal na Gröhlinga

dátum uverejnenia: 19. 10. 2021
čas: 21:13
kategórie: Zväz

Namiesto chýbajúcich učiteľov majú učiť študenti. S platmi ich Matovič odkázal na Gröhlinga

Prevzaté z denníka PRAVDA

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že zvyšovanie platov učiteľov má v rukách ich rezortný šéf Branislav Gröhling (SaS). Kým sa politici hádajú o rozpočte, v školách chýbajú učitelia. Budú namiesto nich učiť študenti?

Učitelia chýbajú najmä v hlavnom meste a okolí. Podľa špecializovaného portálu edujobs v Bratislavskom kraji je v ponuke 195 pozícií, v Košickom 36, v Nitrianskom a Trnavskom po 26 pozícií. Chýbajú učitelia na oboch stupňoch základných, ale aj na stredných školách. Nemá kto učiť jazyky, matematiku, informatiku, fyziku, biológiu, ale ani geografiu či občiansku náuku.

Už niekoľko rokov nie je učiteľstvo atraktívne. Podľa študentov pedagogiky za to môže v prvom rade nízky plat. Ten sa podľa návrhu štátneho rozpočtu neplánuje zvyšovať ani v budúcom roku. Práve naopak. Kým v súčasnosti je priemerná hrubá mzda jedného pedagóga v regionálnom školstve približne 1 460 eur, na budúci rok by to podľa plánovaných mzdových výdavkov z ministerstva školstva malo byť len 1 445 eur.

Problém nedostatku učiteliek a učiteľov sa môže ešte viac prehĺbiť. Bude problém do učiteľskej profesie prilákať nových učiteľov a učiteľky a hrozí, že zo škôl odíde aj časť súčasného personálu. To by viedlo k zhoršeniu kvality vzdelávania na Slovensku,“ upozorňuje Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Učiteľský plat mladým nestačí

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek hovorí, že pedagógovia strácajú motiváciu, a ak sa nezlepší ich finančná situácia, zníži to kvalitu vyučovania. Poukázal na to aj na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady.

„Vláda avizovala navýšenie prostriedkov v školstve o necelých 460 miliónov z plánu obnovy, lenže tieto peniaze sú účelovo určené a žiadne z nich nepôjdu na platy. V školstve je viac ako 150-tisíc zamestnancov a vláda by sa mala postarať o ich finančný stimul,“ vyhlásil Ondek.

Podotkol, že mladých ľudí do školstva nič nepriláka, pretože mladý človek si chce založiť rodinu a s učiteľským platom si nedokáže zabezpečiť vlastné bývanie. „V Bratislavskom kraji sú byty najdrahšie. My sme navrhli, aby ministerstvo školstva zvážilo zavedenie školských bytov, teda nájomných bytov pre učiteľov, no zatiaľ sa v tejto oblasti nič nedeje,“ povedal Ondek.

„Učiteľská profesia nie je dostatočne atraktívna zvlášť pre ľudí v oblastiach, kde sú vysoké životné náklady a lepšie možnosti uplatnenia,“ hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Ľudia s kvalifikáciou v matematike, chémii, fyzike či odborných predmetoch smerujú do profesií s vyšším zárobkom.

Odborníci z Centra vzdelávacích analýz pritom zdôrazňujú, že platy v školstve treba zvyšovať, a to minimálne o desať percent. „Ak vychádzame len z prognózovaného rastu platov v národnom hospodárstve na tento a budúci rok, čokoľvek pod desať percent by bolo nepostačujúce,“ tvrdia.

Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) má zvyšovanie platov učiteľov v rukách minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Na rozdelení prostriedkov sa musia dohodnúť jednotlivé ministerstvá. O vyšších platoch pre učiteľov treba presvedčiť ministra školstva, respektíve vedenie strany SaS,“ tvrdí Matovič.

Budú učiť študenti?

No a v parlamente ide do druhého čítania novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, podľa ktorej by v školách na dohodu mohli učiť študenti učiteľstva. Ministerstvo školstva tvrdí, že novela má pomôcť pri kritickom nedostatku pedagógov niektorých predmetov.

„Študujúci na vysokých školách nemusia mať osvojené všetky potrebné vedomosti a zručnosti potrebné na plnohodnotnú výučbu. Znižovanie kvalifikácie na výkon učiteľského povolania je typickým príkladom deprofesionali¬zácie,“ Rehúš volí pomerne silné slová.

Rezort školstva mu však oponuje tvrdením, že kvalita vzdelávania zamestnaním študentov v školách neutrpí. „Študenti príslušného programu vysokej školy síce ešte nemajú požadované vzdelanie, avšak odborné zameranie ich prebiehajúceho štúdia zabezpečí dostatočnú kvalitu vzdelávania,“ reagovalo na otázky denníka Pravda ministerstvo.

„Zohnať kvalitného vyučujúceho na matematiku, fyziku či učiteľa prvého stupňa je v Bratislave takmer nemožné. Akékoľvek riešenie by v súčasnosti pomohlo,“ myslí si Alena Heldová, riaditeľka Základnej školy na Podzáhradnej ulici v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Podľa nej by bolo riešením, ak by sa pravidlá nastavili tak, že učiteľ si bude môcť vzdelanie doplniť, prípadne že ľudia s iným vysokoškolským vzdelaním ako pedagogickým budú mať možnosť učiť za slušných ekonomických podmienok.

Iný názor má riaditeľka Základnej školy v obci Rovinka v okrese Senec Elena Zelenská. „Pedagógov je veľký nedostatok. Nie som však zástancom toho, aby v škole pracovali ľudia bez príslušného vzdelania, a už vôbec nie na druhom stupni,“ podotkla. Podľa nej by pomohlo zvýšiť ohodnotenie učiteľov, aby po skončení štúdia ostali na Slovensku a neodchádzali za prácou do zahraničia.

Riaditeľ Základnej školy v Raslaviciach v okrese Bardejov Jozef Muránsky hovorí že by takýto spôsob vyučovania využili len v krízovej situácii. „Zvažovali by sme dôkladne skúsenosti človeka s prácou s deťmi školského veku. Určite by sme si vyžiadali stanovisko od univerzity, kde študuje, respektíve referencie od inštitúcií, kde pôsobil, aby sme uchádzača dokázali posúdiť čo najkomplexnejšie,“ povedal Muránsky s tým, že situácia na trhu práce je zložitá a vopred nevie vylúčiť, že by prijal na miesto učiteľa aj študenta.

Riaditeľka Základnej školy na ulici Arpáda Felcána v Hlohovci Miroslava Múdra Vaňková, zdôrazňuje, že zákon by mal prejsť v takej podobe, by mali vyučujúci aspoň pedagogické minimum alebo bakalársku skúšku z pedagogiky a zo psychológie. „S nedostatkom kvalifikovanosti sa boríme aj my, najmä v predmete matematika,“ uviedla. Privítala by možnosť uznania kvalifikácie v príbuzných predmetoch, čím by sa podľa nej vyriešila situácia v školách. „Napríklad matematika a fyzika, občianska náuka a etická výchova, technika a fyzika. V niektorých ročníkoch sú tematické celky podobné aj totožné,“ mieni riaditeľka.

Krátkodobé riešenie

„Zamestnávanie študentov učiteľstva či vysokoškolských pedagógov v regionálnom školstve nie je novinkou. Dlhodobo sa stretávame s tým, že študenti vyšších ročníkov pôsobia popri štúdiu v školách a ak vysokoškolský učiteľ, najmä ten, ktorý sa venuje príprave budúcich pedagógov, paralelne učí v škole, môže to obohatiť jeho akademickú prax. Najmä na stredné školy môže vysokoškolský učiteľ prinášať inovatívne metódy a postupy,“ konštatuje Lenka Sokolová z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa venuje pedagogickej a školskej psychológii.

Vzápätí však dodáva, že tento model je len krátkodobým riešením nedostatku učiteľov niektorých aprobácií v školách.

„Zamestnávanie študentov či externých vyučujúcich môže pre školy znamenať záťaž v podobe supervízie menej skúsených kolegov či nemožnosti zapojiť ich do niektorých činností školy, napríklad triednictva,“ podotkla Sokolová.

Dekanka Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity Iveta Scholtzová pripomína, že podľa novely neplatia pre zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť na dohodu, žiadne ustanovenia týkajúce sa vyžadovaného stupňa vzdelania. Teda do škôl môžu prísť nielen študenti učiteľstva, ale aj iné osoby, ktoré nemajú absolvovaný druhý stupeň vysokoškolského štúdia a navyše ani žiadnu pedagogicko-psychologickú prípravu.

„Od učiteľa sa očakáva, že bude dobrým odborníkom vo svojom predmete, ale zároveň že dokáže využívať rôzne vyučovacie metódy a stratégie, dokáže adekvátne pristupovať k žiakovi z hľadiska jeho individuálnych a vekových zvláštností, jeho sociokultúrneho kontextu, dokáže byť inovatívny a kreatívny,“ upozornila Scholtzová. Pôsobenie iných ľudí ako vyštudovaných pedagógov v školách by podľa nej mohlo pomôcť riešiť nedostatok učiteľov, ale len pri definovaní ďalších podmienok.

„Napríklad podmienky spolupráce či konzultácií s mentorom alebo učiteľom expertom,“ konkretizovala.

Na vysokej sa učí inak

Navrhované zmeny by podľa ministerstva školstva takisto umožnili vyučovať odborníkom z praxe a vyučujúcim z vysokých škôl. Novela zavádza, že vysokoškolskí pedagógovia, ktorí sa rozhodnú pôsobiť na základnej alebo strednej škole, budú môcť automaticky získať vyšší kariérny stupeň, a teda aj vyšší plat. V závislosti od počtu rokov praxe na vysokej škole získajú prvú alebo druhú atestáciu.

Podľa Rehúša to nie je systémový krok. „Ostatní učitelia a učiteľky musia v rámci atestácie rozličnými podkladmi dokázať kvalitu svojej práce,“ pripomína. Podľa neho by rovnaké podmienky mali platiť pre všetkých.

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek hovorí, že zákon by musel stanoviť jasné pravidlá napríklad pre pedagógov, ktorí by z vysokých škôl prišli učiť odborné predmety na stredné školy. „Vidíme problém napríklad v tom, do ktorej tarifnej triedy by takéhoto učiteľa riaditeľ zaradil,“ vysvetľuje Ondek.

Doplnil, že napríklad čerství absolventi doktorandského štúdia na vysokých školách určite plánujú kariéru práve v akademickej sfére. „Kariérny rast tam trvá dlhšie, ale platové podmienky docenta alebo profesora sú výhodnejšie ako u vyučujúcich na stredných a základných školách,“ dodáva Ondek. Dobrý vysokoškolský pedagóg navyše nemusí uspieť na základnej alebo strednej škole.

„Základný rozdiel vo výučbe spočíva v miere regulácie učebnej činnosti zo strany pedagóga, ktorá s vekom klesá. Na prvom stupni základnej školy by malo dominovať zážitkové učenie využívajúce rôzne hry. Učenie je spočiatku veľmi konkrétne, názorné, založené na príkladoch, až postupne s vekom sa rozvíja abstraktné a logické myslenie. U dospelých je najefektívnejšie skúsenostné učenie sa. Vysokoškolské štúdium by malo byť založené na pomyselnom trojuholníku, v ktorom sa prepája teória, metodológia a prax,“ priblížila dekanka Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity Iveta Scholtzová.





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7