Pracovné stretnutie KD fakúlt pripravujúcich učiteľov k reforme stredného a základného školstva

dátum uverejnenia: 17. 3. 2021
čas: 11:23
kategórie: Zväz, Združenie vysokých škôl a PRO

Pracovné stretnutie KD fakúlt pripravujúcich učiteľov k reforme stredného a základného školstva

V úvode online pracovného stretnutia k reforme základného a stredného školstva privítala predsedníčka Klubu dekanov fakúlt SR doc. RNDr. Jarmila Kmeťová, PhD., ktorá toto stretnutie iniciovala, všetkých prítomných hostí. Na zasadnutie KD SR boli pozvaní minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Mgr. Gröhling, riaditeľka ŠPÚ Mgr. Hapalová, prof. Pupala, zástupcovia SAAVŠ: prof. Redhammer, prof. Matlovič, zástupcovia OZPŠaV: Ing. Ondek, RNDr. Gamčíková, Ing. Šóš a doc. Habán.

V úvode minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Mgr. Branislav Gröhling oslovil účastníkov online stretnutia realizovaného cez MS Teams, aby sa priamo venovali problémom vychádzajúcim z Plánu obnovy a odolnosti SR – komponent 7.

Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Mgr. Miroslava Hapalová prezentovala podporné a kompenzačné opatrenia a ciele na úrovni základného vzdelávania v piatich základných cieľoch, pričom zdôraznila, že reformu kurikulárneho manažmentu.

Východiská a možnosti kurikulárnej politiky prezentoval prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.. Zameral sa na celý komplex systémových zmien, ktorými sú: 1/ presun kurikula od centra do jednotlivých regiónov s možnosťou zapojenia všetkých aktérov kurikula, 2/ štruktúra kurikula – analýzy vzdelávacích programov a harmonizáciu všetkých vzdelávacích programov na úrovni všetkých stupňov škôl, 3/ vlastné ciele a obsah vzdelávania – vnútorná štruktúra vzdelávacích programov, 4/formy vzdelávania a 5/učitelia a ich profesijný profil učiteľov. Štátny vzdelávací program potrebuje flexibilitu. Vidno to aj na tom, že chýba dostatočná variabilita pri tvorbe učebníc, ktorá v súčasnosti chýba. V štruktúre kurikula reálne neexistuje prepojenie s predprimárnym vzdelaním, hoci v ostatných dvoch rokoch došlo k zlepšeniu. Ale na čo poukazujú aj učitelia, existuje prepojenosť medzi predmetmi a vertikálna integrácia medzi vzdelávacími programami. Zdôraznil, že jedným zo základných princípov je logika vo vzdelávacej oblasti od predprimárneho vzdelávania po vzdelávanie na stredných školách. Vlastné ciele a obsah vzdelávania majú byť tvorené s tým účelom, aby sme vedeli validizovať, ktorý prvok pre vzdelávanie je potrebný, o zabezpečením hodnotového vzdelávania, včítanie digitalizácie vzdelávania. Tieto zámery sú zohľadnené v Pláne obnovy. Významným prvkom sú aj formy vzdelávania, ktoré je potrebné využiť vo vzdelávaní v rámci škôl, osobitne vo formálnom a neformálnom vzdelávaní. Je potrebné zosúladiť prípravu učiteľov so zámermi kulikurálnej reformy, a na tento účel je vyhradených 2,5 mil. eur, ktoré sú pripravené pre grantové schémy fakúlt pripravujúcich učiteľov za účelom ich využitia v transformácii regionálneho vzdelávania. Uviedol, že nie je možné, aby o akreditáciu učiteľského študijného programu žiadala vysoká škola, ktorá nevykazuje žiadnu tvorivú činnosť v oblasti odboru učiteľstva, nemá priame prepojenie na školy.

Predsedníčka Klubu dekanov fakúlt SR doc. RNDr. Jarmila Kmeťová, PhD. zdôraznila, že na Slovensku pôsobí 24 fakúlt, ktoré pripravujú učiteľov pre regionálne školstvo. Zdôraznila, že hlavný zámer v predkladanej reforme je kladený hlavný dôraz na reformu základného školstva. Tiež podporila fúziu niektorých priamo riadených organizácií. Prezentovala tiež faktické pripomienok, ktoré fakulty pripravujúce učiteľov na Slovensku zakomponujú v rámci medzirezortného pripomienkovania. Je potrebné urobiť kvalitnú analýzu - prieskum, kto ide študovať učiteľstvo, napr. prírodné vedy, matematiku, fyziku, informatiku, a ako zabezpečiť kvalitných učiteľov. Zazneli obavy z toho, že fakulty ponúkajú v súčasnosti veľmi variabilné programy, prinášajúce spojenia humanitných vied s prírodnými, zúženie možnosti kombinačného štúdia nebude prínosom. V dokumente, ktorý sa zameriava na digitalizáciu školstva, digitálnu gramotnosť, pričom sa nezohľadňuje základné vybavenosť škôl, vrátane návrhu, tvorby a diseminácie učebných pomôcok. Nepočíta sa ani s dobudovaním infraštruktúry škôl – odborné učebne. Je potrebné zadefinovať statusy cvičných škôl, ako aj realizáciu výučby študentov a financovanie týchto cvičných škôl. Je to nevyhnutné, aby to bolo súčasťou Plánu obnovy.

K spôsobu výučby v rámci vzdelávania na úrovni v štátnom vzdelávacom programe – vymedzenie predmetov. Škola si môže nastaviť a definovať premety podľa indikatívnej oblasti , ktoré vychádzajú zo vzdelávacej oblasti, resp. vyučovaných predmetoch v rámci štátneho kurikula. Ukázalo sa, že niektoré predmety, napr. materinský jazyk (ukrajinčina, maďarčina a pod.), náboženstvo a niektoré umelecké predmety sa musia zohľadniť samostatne. Príprava učiteľov stredných škôl je smerovaná na učiteľov gymnázia. Iný model vzdelávania je potrebné riešiť .

Príprava učiteľov podľa vzdelávacích oblastí, uplatniteľnosť absolventov v nadväznosti na kurikulum a jeho tvorbu bude sprevádzaná a podmienená spoluprácou s vysokými školami. S presahom kvalifikácie sa počíta, že učiteľ, ktorý bude mať kvalifikáciu pre stredné školy bude samozrejme kvalifikovaný aj pre druhý stupeň základných škôl. Jeden z modelov môže byť magisterské štúdium, aby spojený program pre základné školy si môže učiteľ doplniť magisterským programom pre stredné škole.

V diskusii vystúpil dekan Pedagogickej fakulty UKF v Nitre doc. PaedDr. Gábor Pintes, PhD., ktorý uviedol, že zosúladenie študijných programov môže byť problematické, pričom súbeh neučiteľských a učiteľských študijných programov nebude možný.

Dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Edita Partová, CSc., uviedla, že sa stotožňuje s návrhom, aby sa osobitne pripravovali učitelia pre základné školy a osobitne pre učiteľov pre stredné školy, teda pre ročníky 5 – 12. Aj medzi študentmi sú záujemcovia len o štúdium pre učiteľstvo základných škôl. Je potrebné posilniť praxe, lebo cvičné školy sú dnes v zlom stave v porovnaní s minulým obdobím. Je potrebné opäť obnoviť rozvoj vzdelávania aj bežných, denných zručností, ktoré dnes žiakom základných škôl chýbajú.

Dekanka Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave doc. Ing. Viera Peterková, PhD. - fakulta sa uchádza o akreditáciu spojeného študijného magisterského programu pre vzdelávanie. Podávajú na akreditáciu do 31.3.2021 študijný program pre oblasť vzdelávania Človek a príroda a Matematika a informačné služby. Nelogické veci sú aj v súčasných štandardoch a je potrebné sa s tým vyrovnať, lebo hrozí reálne vzdelávanie budúcich učiteľov súkromnými spoločnosťami.

Predseda zväzu Ing. Pavel Ondek poukázal na to, že súčasný systém sa zmení a sú navrhnuté 3 cykly. Treba odpovedať na otázku kvalifikácie súčasných učiteľov prvého stupňa v nadväznosti na pripravovaný návrh. V súčasnosti v niektorých regiónoch máme nedostatok kvalifikovaných učiteľov I. stupňa. Zatiaľ nepoznáme personálne dopady takejto zmeny. Na základných školách podľa štatistík vyučuje 37 tisíc učiteľov. Presunom 5. ročníka do 1. stupňa ZŠ ostane 20 % učiteľov druhého stupňa bez možnosti učiť. Nie každý učiteľ má aprobáciu vhodnú na vyučovanie na 1. stupni. Na motiváciu súčasných platov učiteľov je potrebné počítať so zvýšením platov súčasných učiteľov, odborných a pedagogických zamestnancov, ako aj neučiteľov.

Pripravuje sa model individuálneho príspevoku na profesionálny rozvoj od rok 2022, ktorý môžu dostať jednotliví učitelia, ktorí sa budú profesionálne rozvíjať vzdelávaním na fakultách zabezpečujúcich vzdelávanie učiteľov. Počíta sa so vzájomnou postupnosťou a presahmi medzi jednotlivými cyklami. Pokiaľ je učiteľ primárneho vzdelávania v ostatných 15-20 rokov má kvalifikáciu aj pre predprimárne vzdelávanie. V novele zákona je navrhovaný paragraf 53a, ktorý budeme pripomienkovať.

Predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo prof. Ing. Robert Redhammer, CSc. uviedol, že z pohľadu agentúry je potrebné, aby štát zadefinoval, aké bude prebiehať vzdelávanie pre tieto typy škôl , ktoré je do istej miery štátom regulované a akreditačná agentúra bude súčinná v tejto veci. Upozornil, že je potrebné venovať viac pozornosti pri predkladaní akreditácií nových študijných programov. Nemáme problém, aby kurikulárna reforma mohla nastať, a aby bolo možné pripraviť učiteľov aj v týchto nových podmienkach a v kontúrach kurikulárnej reformy, ktoréá sa pripravuje. Tiež je potrebné zodpovedať na vnútorné rozpory medzi oddelením učiteľov základných škôl a učiteľov stredných škôl. Podstatné je, aby sme žiakov v triede, učili tak, aby sme rozvíjali žiakov a vedeli učiť primerane ich schopnostiam.

V závere predsedníčka Klubu dekanov fakúlt SR doc. RNDr. Jarmila Kmeťová, PhD. uviedla, že klub dekanov fakúlt pripravujúcich učiteľov pripraví pripomienky a svoje stanovisko k navrhnutej textácii §53a. Uviedla, že po dohode termíne s p. ministrom a p. riaditeľkou zvolá ďalšie pracovné stretnutie, ktorého predmetom bude ukotvenie znenia §53a, štruktúra možných učiteľských študijných programov. Táto diskusia napomohla tomu k tomu, aby sa dosiahla určitá synergia v pripravovanej reforme regionálneho školstva. Poďakovala všetkým prítomným za účasť a pozitívnu odozvu pre otvorenie spolupráce.

Miroslav Habán, predseda ZVŠaPRO





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7