Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Šéf školských odborárov pre HN priblížil rokovania o platoch

dátum uverejnenia: 29. 9. 2024
čas: 18:37
kategórie: Zväz

Šéf školských odborárov pre HN priblížil rokovania o platoch

Prevzaté z HOSPODÁRSKYCH NOVÍN: FOTO: HN/Spodniaková Miroslava, AUTOR ČLÁNKU: Pavol Krasko

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek pre HN priblížil:

Ako prebiehali rokovania s kabinetom Roberta Fica o zvyšovaní platov nielen v školstve.

Prečo sa napokon školskí odborári rozhodli nepodpísať kolektívnu zmluvu.

Aké ďalšie problémy trápia učiteľov a celé školstvo.

Prečo za výšku valorizácie platov nemôže minister školstva, no iní členovia vlády áno.

Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Už dlhé mesiace sa s vládou snažíte dohodnúť na valorizácii platov.

Čo predchádzalo aprílovému prvému rokovaniu o novej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, od ktorej závisí aj zvyšovanie platov?

Tá doterajšia končila k 31. augustu 2024. Dôvodom bola dohoda s predchádzajúcou vládou, ktorá mala nádej, že volebné obdobie skončí v riadnom termíne. Chceli potom navýšenie platov skôr, ako od januára 2025. Pred skončením kolektívnej zmluvy je zákonom daný limit, kedy má jedna, alebo druhá strana predložiť nový návrh. Skôr než sme na Úrad vlády predložili náš návrh, tak sme sa v rámci Konfederácie odborových zväzov dohodli, čo budeme žiadať. Odsúhlasili sme, že budú zachované doterajšie benefity a na navýšení platov.

Z čoho ste pri zvyšovaní miezd vychádzali?

Brali sme do úvahy infláciu a aj to, že za posledné roky nebolo navyšovanie platov v štátnej a verejnej správe také, aké by malo byť. Mzdy sa zvyšovali v roku 2023, keď sme ešte za vlády Eduarda Hegera organizovali protest. Teraz sme navrhli navýšenie platov od septembra 2024 a januára 2025 po 10 percent. Boli štyri kolá kolektívneho vyjednávania. Prvé neprinieslo žiadny úspech a ani reakcie na ďalšie návrhy vlády neboli pozitívne.

Čo nasledovalo?

Z vlády zaznievali návrhy, že v roku 2024 bude navýšenie nula percent, budúci rok príspevok vo výške 500 eur, a v roku 2026 tisíc eur. No to sú jednorazové odmeny v hrubom, ktoré nejdú do tarifných platov, takže sa zamestnancom nepreklenú do ďalšieho roka. Tak sme sa nedohodli. V štvrtom kole bola zmena v tom, že na rok 2025 prišli s návrhom príspevku vo výške 800 eur a od januára 2026 navýšenie platov o päť percent. Mali sme medzi sebou porady. Rozprávali sme sa, či to prijať alebo nie. Niektorí kolegovia sa vyjadrili že áno, ďalší nesúhlasili.

Vy osobne ste bol spokojný?

Nie. Pretože ak sa pozrieme na učiteľské povolanie, alebo pedagogických a odborných zamestnancov, vysokoškolských učiteľov, vedcov, no aj nepedagogických zamestnancov, tak ich práca nie je ohodnotená tak, ako by mala byť.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy sa napokon rozhodol neprijať ani štvrtý návrh vlády. Prečo?

Rozhodla o tom Rada zväzu ako zástupca členskej základne. Následkom toho nemusí byť zaručený sociálny zmier a vytvoria sa predpoklady na ďalšie rokovania, prípadne aj nátlakové aktivity.

Čo rozhodlo, respektíve, čo je na ponuke vlády neprijateľné?

Valorizácia tarifných platov o 5 percent za obdobie troch rokov, teda od 2024 do 2026, je neprijateľne nízka. Spôsobí to pokles reálnych platov zamestnancov školstva z dôvodu inflácie a nezaručí zvyšovanie ich životnej úrovne, a ani zvýšenie atraktívnosti jednotlivých profesií pôsobiacich v školstve. Podľa prognózy Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorú vypracoval v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, bude na Slovensku v najbližších rokoch chýbať 1 600 až 2 100 učiteľov. Školstvo však zápasí nielen s nedostatkom pedagogických a odborných zamestnancov. Situácia je dlhodobo neúnosná aj pri nepedagogických zamestnancoch, ktorých tarifná tabuľka začína hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy a v najbližších rokoch hrozí ďalší prepad. Riaditelia tak musia týmto zamestnancom doplácať zo zdrojov, ktoré by mohli použiť na odmeny či osobné príplatky.

Kabinet Roberta Fica si dal do programového vyhlásenie vlády, že školstvo je prioritou a budú sa v ňom zvyšovať platy každý rok. Ako to vnímate?

Táto a aj bývalé vlády si dávali do programového vyhlásenia, že školstvo je pre nich prioritou. To, že budú každý rok zvyšovať platy nedodržala súčasná vláda už v roku 2024. My nepovažujeme za zvýšenie platov jednorazový príspevok. To situáciu nerieši. Ani päťpercentné navýšenie ju nerieši, ak zoberieme do úvahy infláciu, ktorá určite stúpne po tom, ako príde do platnosti navrhovaný konsolidačný balíček. Vieme, že ekonomická situácia nie je dobrá a od pána ministra financií sme počuli, že štát musí šetriť. No my sa pýtame, čo doteraz vlády robili? Prečo nedošlo k šetreniu, aby mohli uživiť tých, ktorí sa starajú o ľudí vrátane nás, zdravotníkov a ďalších.

Budete teda ďalej rokovať s vládou, alebo pristúpite k protestom?

Vy ste požadovali, aby sa platy v školstve naviazali na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Je k tomu vláda v nejakej dobe naklonená?

Nie je. V porovnaní so zdravotníkmi tu máme problém. V školstve je viac ako 100-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov. Ďalšou kapitolou sú nepedagogickí zamestnanci. So žiadosťou zavedenia platového automatu sme prišli už pred niekoľkými rokmi. Nepadlo to však na úrodnú pôdu. Vieme, že je to veľký balík peňazí, no musíme sa s tým nejako pohnúť dopredu, aby nedochádzalo každý rok k handrkovaniu o zvyšovaní platov.

Prečo sú osobitnou kapitolou nepedagogickí zamestnanci?

Obrovský problém je pri nich v tom, že vláda zvyšuje minimálnu mzdu, no nemení tabuľku o odmeňovaní nepedagogických zamestnancoch. Vzniká potom paradox, že od 1. januára 2025 bude minimálna mzda 816 eur, no upratovačka, pomocná sila v kuchyni, či údržbár v škole, bude od januára 2025 pod minimálnou mzdou. Tú musia doplatiť školy, ktoré by mohli tieto peniaze využiť na osobné príplatky, alebo odmeny. Dochádza tak k tomu, že upratovačka má rovnaký plat ako hlavná kuchárka. Aj toto nám spôsobuje úbytok zamestnancov v školstve. Náš návrh je, že najmenší možný plat v školstve bude na úrovni minimálnej mzdy. Budeme o tom ešte hovoriť so zástupcami štátu.

Učitelia dostávajú od štátu aspoň regionálne príspevky. Ako ich vnímate?

V roku 2023 prišiel minister po konzultácii s primátormi a starostami s tým, že sú rozdiely v životných nákladoch. My sme začali sondovať, kde a v čom sú najväčšie. Sú v nájmoch bytov. Je veľký rozdiel medzi Bratislavou a Bardejovom. V hlavnom meste sú aj drahšie služby ako napríklad v Medzilaborciach. No na druhej strane, v severných častiach Slovenska je dlhšie vykurovacie obdobie. Učitelia, ktorí tu z dediny chodia za prácou do okresného, alebo krajského mesta, zas viac precestujú. Minister školstva rozhodol, že na regionálne rozdiely dá 60 miliónov eur. Na začiatku to bolo tak, že niekde chcel dať 0. S tým sme nesúhlasili. Napokon napríklad v Bratislave dostávajú 145 eur a v Prešove 30. No ani to nie je dobré, narobilo to zlú krv.

Pri aktuálnej zmene financovania škôl prišlo k zvláštnej situácii, keď od roku 2025 budú mať nárok na príspevok už aj učiteľky materských škôl, no vychovávateľky základných škôl nie. Tie budú totiž stále patriť pod financovanie od samospráv. Čo na to hovoríte?

Táto kompenzácia sa netýka iba zamestnancov Školských klubov detí, no aj základných umeleckých škôl, centier voľného času, jedální, stredoškolských internátov, či jazykových škôl. Teraz sa to netýka ešte ani materských škôl. Usilujeme sa už dlhé roky o to, aby všetci zamestnanci prešli pod štát. S predchádzajúcim aj terajším ministrom bola jasná dohoda, že aj vychovávateľky prejdú. No predsedníctvo Združenia miest a obcí Slovenska si odhlasovalo, že Školské kluby zostanú pod samosprávami. Vidíme v tom obrovskú chybu. Budeme musieť ešte tvrdo rokovať, aby všetci prešli pod financovanie od štátu aspoň od roku 2026.

Budúci rok má byť namiesto regionálneho príspevku kompenzačný. Aké zmeny to prinesie?

Je to skoro to isté. Budú len iné pravidlá rozdeľovania financií. Teraz sa to bude týkať škôl základných, stredných, súkromných, cirkevných a materských. My s tým nesúhlasíme, lebo sa to zas netýka všetkých. V rámci 155-tisíc zamestnancov školstva dostane kompenzačný príspevok asi 67-tisíc. Do kompenzačného príspevku sa nám však podarilo presadiť, aby ho mali pedagógovia na školách s náročnejšou výučbou, kde sú menej prispôsobivé deti.

V školstve sa teraz neriešia iba platy. Prechádza totiž mnohými zmenami. Napríklad sa zavádza kurikulárna reforma. Je v tomto smere dobre postarané o učiteľov, aby vedeli ako na to?

Bývalý minister školstva urobil pilotný projekt pre prvé ročníky 39 základných škôl. Sme zvedaví, aké budú výstupy. Niektorí si to pochvaľujú, iní nie. Každá jedna škola ktorá bola v projekte kurikulárnej reformy by teraz mala dať výstup, čo je dobré potvrdiť a čo zlé odstrániť. Tento školský rok v tom má byť okolo 400 škôl. My vidíme problém v tom, že predmety majú byť rozdelené podľa oblastí a ročníky na cykly. Treba sa pozrieť na to, či urobiť školský vzdelávací program na cykly, alebo v rámci tých cyklov presne stanoviť školský vzdelávací program na ročníky.

Ako by to podľa vás malo byť?

Naši odborníci z praxe, ktorí pracujú priamo na školách hovoria, že ak už budú cykly, tak by bolo dobré, aby boli aj ročníkové vzdelávacie programy. O tom sa teraz vedú diskusie. Odborový zväz školstva má 46-tisíc členov. Máme tam riaditeľov, učiteľov, odborných zamestnancov, no aj profesorov z vysokých škôl. My sa opierame o nich, lebo najlepšie vedia, ako by to malo fungovať. Nechávame to na odborníkov.

Boli učitelia ktorí sú zapojení do kurikulárnej reformy dobre pripravovaní od štátu?

Zo začiatku sme poukazovali, že ak budú tri alebo štyri predmety zlučované do oblastí, tak na to nemáme pripravených pedagogických zamestnancov. Doučiť sa tri až štyri aprobácie sa časom dá, no hovorili sme, že na to treba pripraviť fakulty, ktoré vyučujú budúcich učiteľov. Treba zosúladiť študijné programy budúcich učiteľov, aby to malo úzku náväznosť na jednotlivé cykly alebo ročníky základných a následne stredných škôl.

Rozbieha sa aj optimalizácia stredných škôl. Čo to podľa vás prinesie?

My sme za každú jednu optimalizáciu siete škôl, ak ide o racionálne rozhodnutie. Aj v minulosti dochádzalo k zlúčeniu škôl a prechádzali aj zamestnanci. Teraz nevieme, ako to dopadne, lebo nemáme žiadne výstupy. Vieme však, že do toho vstupujú aj zamestnávatelia, čo berieme ako pozitívum hlavne v oblasti odborného školstva. Je potrebné nastaviť učebné a študijné programy tak, aby absolventi našli ešte lepšie uplatnenie. Ministerstvo si od optimalizácie sľubuje aj ekonomickú úsporu. Efekt bude asi v tom, že niektoré budovy budú nepotrebné a využijú sa na iné účely. No nechceme, aby sa to robilo násilnou formou. Majú do toho čo hovoriť samosprávy, no aj rodičia a tí, ktorí určujú študijné a učebné programy.

Čo by ste ešte v školstve zlepšil?

V prvom rade to, aby boli zamestnanci všetkých typov škôl spokojní, a aby sa im zvýšila životná úroveň.

Nedávno boli na školách bombové hrozby. Čo ste si o tom myslel?

Odsudzujem to. Je to veľmi nevhodné. Dodnes si dávam otázku, prečo sa také niečo stalo. Požiadali sme ministra školstva a vnútra, aby zabezpečili bezpečnosť vyučovania, lebo pod takýmto stresom sa nemôže dieťa vzdelávať a zamestnanec pracovať.

Predsedom školských odborov ste 12 rokov. Viete ohodnotiť, či sa s niektorou vládou, alebo ministrom rokovalo lepšie?

Ani s jedným ministrom sme nikdy nemali problém. Pretože keď išiel ten ktorý minister do funkcie, tak chcel školstvu pomôcť. No bez peňazí to neurobí. Premiér a minister financií sú páni, ktorí rozhodujú, aký rezort koľko dostane. Boli politici takí, ktorí nám vychádzali v ústrety, keď mali vo vienku rezort školstva.

 





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7