Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Správa Európskej komisie o Slovensku 2019

dátum uverejnenia: 1. 3. 2019
čas: 11:00
kategórie: Zväz

Správa Európskej komisie o Slovensku 2019

Európska komisia vydala dňa 27. 2. 2019 Správu o Slovensku 2019, ktorá sa venuje hospodárskej situácií a trendom, investíciám; zdaňovaniu, zdravotníctvu; politikám zamestnanosti; vzdelávaniu; podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcií, verejné obstarávanie, súdnictvo, EU fondy a riadenie ľudských zdrojov; ako aj sektorovým politikám (výskum a inovácie, energetika a životné prostredie). Správa zároveň vyhodnocuje pokrok a reformné úsilie Slovenska v jednotlivých politikách, poukazuje na pozitívne výsledky a upozorňuje na výzvy a pretrvávajúce problémy. Správa vytvorí základ pre dialóg medzi Európskou komisiou a národnými vládami pred zverejnením Národných programov reforiem v apríli  a tzv. Špecifických odporúčaní pre jednotlivé členské štáty v máji. Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúci rast a to najmä - kvalita verejnej správy; vzdelávanie, veda, výskum, inovácie; vyrovnávanie regionálnych rozdielov a kvalita životného prostredia. Ďalšími dôležitými výzvami zostávajú: starnutie populácie, automatizácia, robotizácia a digitalizácia. EU fondy predstavujú príležitosť a ponúkajú možnosti investovať do týchto oblastí a zlepšiť tak rastové vyhliadky do budúcnosti. Správa o Slovensku 2019 sa venuje hospodárskej situácií a trendom, investíciám; zdaňovaniu, zdravotníctvu; politikám zamestnanosti; vzdelávaniu; podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcií, verejné obstarávanie, súdnictvo, EU fondy a riadenie ľudských zdrojov; ako aj sektorovým politikám (výskum a inovácie, energetika a životné prostredie). Správa zároveň vyhodnocuje pokrok a reformné úsilie Slovenska v jednotlivých politikách, poukazuje na pozitívne výsledky a upozorňuje na výzvy a pretrvávajúce problémy.

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dochádza k reformám, no problematická je naďalej ich nevyhovujúca kvalita a nedostatočná inkluzívnosť. Výdavky na vzdelávanie v pomere k HDP v posledných rokoch klesajú a výsledky vzdelávania sa zhoršili. Napriek zvyšovaniu platov učiteľov nie sú úrovne platov stále dostatočne atraktívne na to, aby prilákali dostatok primerane kvalifikovaných potenciálnych učiteľov. Zapojenie detí do vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve je naďalej nízke. Menej ako 2 % detí vo veku do 3 rokov sa nachádza vo formálnej starostlivosti o deti v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 33 %. Výsledky v oblasti vzdelávania sú nedostatočné a ďalej sa zhoršujú a zároveň odhaľujú výrazné regionálne a sociálno-ekonomické rozdiely.

Program duálneho odborného vzdelávania a prípravy bol zavedený v roku 2015. Hoci program vzbudil u zamestnávateľov značnú pozornosť, medzi žiakmi vyvolal len nepatrný záujem. Ďalšou novelizáciou v roku 2018. Zabezpečením plného finančného krytia na jednotlivca v prípade zúčastnených inštitúcií sa odstránili prekážky, ktoré školám bránili zapájať sa do odborného vzdelávania a prípravy. Napokon sa harmonizovali učebné plány pre žiakov v duálnom vzdelávaní a žiakov mimo duálneho vzdelávania, ktorí získavajú rovnakú kvalifikáciu. Tieto zmeny viedli k štvornásobnému zvýšeniu počtu nových zápisov učňov, a to zo 422 v školskom roku 2015 – 2016 na 1 615 v školskom roku 2018 – 2019. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je jednou z prekážok brániacich rastu a vzdelávanie a odborná príprava nie sú dostatočne zosúladené s potrebami trhu práce. V roku 2016 až 60 % absolventov stredných a vysokých škôl päť rokov od získania diplomu pracovalo v zamestnaniach, ktoré neboli plne v súlade s ich vyštudovaným odborom.

Vzdelávanie dospelých je pod priemerom EÚ. V roku 2017 sa len 3,4 % dospelých zúčastňovalo na formálnom alebo neformálnom vzdelávaní alebo odbornej príprave, čo je jedna z najnižších mier v EÚ (priemer EÚ je 10,9 %).

Výdavky na školstvo sú naďalej nízke a premietajú sa do nízkych miezd učiteľov a nedostatočného vyučovacieho vybavenia vrátane oblasti digitálnych zručností.

Bol prijatý nový „národný program reforiem v oblasti vzdelávania a výchovy“. V dlho očakávanom programe reforiem a súvisiacom akčnom pláne na roky 2018 – 2019, ktorý bol prijatý v júni 2018, boli navrhnuté zmeny týkajúce sa začlenenia znevýhodnených žiakov a posilnenia výsledkov v oblasti vzdelávania. Stratégia je založená na politickom rámci s odhadovaným rozpočtom vo výške 15 miliárd EUR do roku 2027, pričom podľa očakávaní majú finančné prostriedky EÚ zohrávať významnú úlohu.

Učiteľské povolanie čoraz viac trpí nedostatkom uznania, mzdy sú naďalej nízke a príležitosti na profesijný rozvoj sú nedostatočné. Napriek postupnému zvyšovaniu miezd učiteľské povolanie stále nie je atraktívne. Priemerné platy učiteľov značne zaostávajú za priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných osôb na Slovensku, ktoré pracujú na plný pracovný čas. Učitelia vyšších stredných škôl, ktorí pracujú vo verejných inštitúciách, v priemere zarábajú len 64 % zo mzdy pracovníka s vysokoškolským vzdelaním pracujúceho na plný pracovný čas. Vláda rozhodla o zvýšení miezd učiteľov o 10 % od januára 2019 a o ďalších 10 % v roku 2020. Počiatočné vzdelávanie učiteľov sa nedostatočne zameriava na prípravu praktickej výučby a kontinuálny profesijný rozvoj nedostatočne zodpovedá potrebám učiteľov. Prebiehajú diskusie o zlepšení kariérnych postupov a kontinuálneho profesijného rozvoja. Investície do odbornej prípravy učiteľov a lepšieho vybavenia škôl sú naďalej dôležité.

V poskytovaní vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve stále existujú viaceré nedostatky. Slovensko patrí v tejto oblasti medzi členské štáty s najhoršími výsledkami. Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve sa reformujú s cieľom zvýšiť účasť najmä v prípade detí z menej majetných rodín. Zvýšil sa počet voľných miest v detských škôlkach, aby sa pokryli všetky deti zo sociálno-ekonomicky znevýhodnených rodín od septembra 2018. Vláda oznámila, že od septembra 2020 zníži vek povinnej školskej dochádzky pre deti na 5 rokov. Súčasné opatrenia na podporu rovnosti a začlenenia zatiaľ nesplnili očakávania. Jedným z hlavných zdrojov obáv je zvyšujúca sa miera predčasného ukončenia školskej dochádzky. V porovnaní s opačným trendom vo väčšine krajín EÚ sa miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na Slovensku zvyšuje: v roku 2017 bola na úrovni 9,1 % oproti 4,7 % v roku 2010.

Počet absolventov vysokoškolského vzdelania sa zvyšuje, existuje však priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť tohto vzdelávania. Miera dosiahnutého vysokoškolského vzdelania v roku 2017 predstavovala 34,3 % v porovnaní s priemerom EÚ (39,3 %). Cieľom nových právnych predpisov je zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Novým zákonom o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa zavádza nový nezávislý akreditačný systém a sleduje sa cieľ racionalizácie počtu univerzít a študijných programov. Vytvára sa ním nový bakalársky program „interdisciplinárne štúdiá“. Študenti budú mať takisto možnosť predĺžiť si bezplatné štúdium o jeden rok, ak sa zúčastnia odbornej stáže v zahraničí alebo na programe Erasmus+.

Väčšie investície do zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnej inklúzie môžu zvýšiť produktivitu na Slovensku a vytvoriť inkluzívny rast. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a meniace sa modely priemyselnej výroby si vyžadujú investície do rozvoja ľudského kapitálu a prispôsobenie pracovnej sily nový pracovným príležitostiam, a to aj podporovaním digitálnych a podnikateľských zručností a aktivovaním nezamestnaných osôb, predovšetkým tých dlhodobo nezamestnaných. Investíciami sa môže zvýšiť výkonnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj konkurencieschopnosť a sociálna súdržnosť.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/publications/2019-european-semester-country-reports_en

 






prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1 raabe

Sme členmi

partner5 partner6 partner7