Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Učiteľská bodka..?

dátum uverejnenia: 25. 10. 2016
čas: 10:45
kategórie: Zväz, Združenie základného školstva

Učiteľská bodka..?

 Učiteľská bodka..?

Hotovo, dobojované! V týchto dňoch sa podarilo učiteľov definitívne zahnať do kúta. Minister Kažimír s úsmevom rímskeho cisára odpálil školských odborárov do podvyživených komnát Ministerstva školstva. Konfederácia odborových zväzov hodila školstvo cez palubu, aby  ostatným štátnym zamestnancom prilepšili o deravý groš. Národ v zafajčených putikách zajasal, že učitelia zostanú takí istí žobráci ako oni sami. Iniciatíva učiteľov Slovenska ukončila „stupňovaný“ štrajk a prenechala iniciatívu školským odborárom. Naozaj si neviem pomôcť, ale toto gesto mi pripomína  galganov , čo rozbijú okno a potom zmiznú za rohom. Nebudem sa znižovať k tomu, aby som teraz hádzal špinu na predstaviteľov ISU tak, ako to oni často robili  na adresu OZ PŠaV. Ostáva len sucho skonštatovať, že celá dobročinnosť  a snaha o spoluprácu ISU s OZ PŠaV pozostávala najmä v tom, že ISU išla vlastnú jazdu motivovanú hlavne katastrofálnou situáciou učiteľov v Bratislave. Spolupráca so školskými odborármi fungovala  na princípe  „My si robíme, čo chceme a vy sa pridajte,“ a to vtedy, ak sa to vôbec dozviete z večerných správ. Ani s tým sa často predstavitelia ISU nenamáhali, aby normálne odborárom oznámili, že ideme robiť to alebo ono. Nič tak nepotešilo vládu ako evidentná polarizácia učiteľského stavu. Úspešne sme sa v malicherných sporoch rozbili na pracovníkov pedagogických a nepedagogických, a pedagogickí pracovníci ešte na odborárov a ISU. Pevnú pôdu, na ktorej mali stáť odborári pri rokovaniach s vládou, sa podarilo premeniť na bahno, v ktorom sa utopili všetky naše snahy o lepšie postavenie učiteľa a lepšie školstvo ako celok. Zo štrajku sa stal nástroj bezzubého nátlaku nedostatočného počtu učiteľov a mediálne  zaujímavý fakt. Vláde nahralo do kariet, že sa nevieme dohodnúť medzi sebou. Ukázalo sa, že štrajk nemôžeme a nechceme podporiť z takých či onakých dôvodov. Bum-prásk... všetky náboje z učiteľskej vzduchovky sme úspešne v akciách ISU vystrieľali do obrneného tanku slovenskej vlády. Teraz sa očakáva,  že  odborový zväz spraví zázrak a premení vodu na víno. Prehrali sme súboj o celospoločenskú solidaritu. Vidíme obraz Slovenska, v ktorom jeden chudák závidí dieru na gatiach druhému chudákovi.  Čo teraz? Stiahneme chvost a budeme myslieť na to, že „psí hlas sa do neba nedostane?“  Ak sa nezdvihne 70-tisíc pracovníkov školstva do štrajku, nevybojujeme nič. Učitelia nie sú piloti aeroliniek z Francúzka, čo si môžu dovoliť  štrajkovať každý týždeň. Pre mnohých je to zásadné rozhodnutie, ktorého ekonomické dôsledky vstupujú do života nás a našich rodín. Žiadny "hurá systém" tu nemôže fungovať. Celonárodný štrajk pracovníkov školstva je mimoriadne náročná vec. V roku 2012 štrajk učiteľov neskrachoval na Ondekovi alebo na tom, že vtedy ešte neexistovala ISU. My sami sme ten boj vzdali. Vzdali, lebo naše mizerné postavenie nám nedovoľuje do tohto boja vložiť viac. Bohužiaľ, je to tak. Teraz sa ISU toľko oháňala takým či onakým štrajkom, až sa zo štrajku učiteľov stalo nezaujímavé klišé, ktorého sa nezľakne ani upratovačka na ministerstve. Mám však inú myšlienku. Raz príde čas zrátať tejto vláde, ako sa k školstvu zachovala. Raz príde čas a nebude to až tak dlho trvať, keď 90 000 pracovníkov školstva a tisíce ich rodinných príslušníkov  prídu k volebným urnám vystaviť tejto vláde vysvedčenie.

 

Radovan Medovič,
člen OZ PŠaV na Slovensku





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7