Ministerstvo žiada konkrétne obsahové zmeny, ale nedokáže ich realizovať

7. 9. 2016, 10:54
Mgr. Ivan Dudáš

Ministerstvo žiada konkrétne obsahové zmeny, ale nedokáže ich realizovať

Nedávno sa zástupcovia odborov stretli opäť s ministrom školstva, aby mu pripomenuli svoje požiadavky ohľadom platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Pán minister sa vyjadril, že sa so zvýšením platov počíta, čím mnohých určite potešil. Zvyšovanie platov v rokoch 2018, 2019 a 2020 však vláda SR podmienila realizáciou zásadných vnútorných zmien v oblasti školstva. Tých pokusov o zásadné zmeny tu už bolo niekoľko. Dovolím si tvrdiť, že mnohé boli myslené správne, ale často sa nedotiahli do konca. Jedným z hlavných dôvodov boli časté výmeny na poste ministra školstva, takže nemalú vinu na doterajšej realizácii/nerealizácii zásadných zmien má samotné ministerstvo školstva. Druhým dôvodom, prečo sa mnohé zmeny nepodarili, resp. sa udiali k horšiemu, boli tlaky zo strany ZMOS-u. Posledným dôvodom, a podľa mňa tým najčastejším, je neochota vlády uvoľniť pre rezort školstva viac financií.

Nechcem byť v tejto chvíli len kritikom, ale chcem oprášiť aj návrh na jednu zo zásadných zmien, ktorá by pomohla našim žiakom dosahovať lepšie výsledky. Dokonca na ňu nie je potrebné ani prehnané množstvo peňazí. Ide len o správnu motiváciu pre žiakov, ktorí ju potrebujú rovnako, ako dospelí ľudia. Ak chceme, aby žiaci dosahovali výborné výsledky, je potrebná súhra viacerých faktorov. Existuje malá skupina žiakov, ktorí sa chcú vzdelávať, pretože v tom sami vidia zmysel. Tu sú väčšinou dobrým príkladom rodičia. Ďalej existuje určitá skupina žiakov, ktorých dokáže motivovať dobrý učiteľ. Žiaľ existuje veľká skupina žiakov, ktorí nemajú záujem o štúdium na lepšej strednej škole, čiže ich motivácia k štúdiu je takmer nulová. Vedia totiž, že stredné školy sa o nich pobijú, pretože majú starších kamarátov, ktorí im už dávno povedali, ako prebieha prijímacie konanie na konkrétne školy. Nie je žiadnym tajomstvom, že prijímacie pohovory na školách, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, sa už dávno zmenili na frašku. Osobne som však veľmi sklamaní z toho, že sa takýmto spôsobom prijímania žiakov riadi čoraz viac stredných škôl. Je choré, ak stredná priemyselná škola posiela žiakom spolu s pozvánkou na prijímacie konanie aj konkrétny test, ktorý v rovnakej podobe riešia žiaci počas reálnych prijímacích pohovorov. Je choré, ak sa pohovor na inej strednej škole odohráva tak, že vedenie školy sa opýta žiaka, či tam chce študovať a stačí, ak žiak odpovie áno. Takýto žiak nemusí preukázať žiadne vedomosti formou testu alebo formou ústnej odpovede z konkrétneho učiva. Je choré, ak sa na obchodnú akadémiu, kde sa robia prijímacie pohovory z matematiky, prihlási žiačka, ktorá nemala na vysvedčení zo základnej školy z matematiky lepšiu známku ako štvorku, dokonca raz robila aj reparát, a obchodná akadémia takúto žiačku príjme. Aj keď jednanie týchto stredných škôl nie je správne, je pochopiteľné. Snažia sa prežiť, preto berú všetkých, ktorí prídu. Tento problém musí vyriešiť v prvom rade ministerstvo školstva navýšením normatívu alebo zmenou financovania stredných škôl. Toto riešenie je však finančne veľmi náročné a ja som chcel písať o riešení, ktoré by stálo štátnu kasu čo najmenej peňazí.

Neprichádzam s ničím novým. Ide o nápad, ktorý tu je už niekoľko rokov, ale zatiaľ nebol žiadnym ministrom dotiahnutý do konca. Ide o návrh, aby sa Testovanie 9 presunulo do stredných škôl a nahradilo prijímacie pohovory. Zároveň by ministerstvo školstva stanovilo minimálne kritéria, ktoré je potrebné v teste dosiahnuť, aby bol test považovaný za zvládnutý. Rovnaké minimálne kritéria pre zvládnutie testu majú aj stredné školy pri svojich vlastných prijímacích pohovoroch (myslím tým tie stredné školy, kde sa ešte seriózne prijímacie pohovory realizujú). Viem si predstaviť, že by tieto kritéria mohli mať rôznu úroveň pre jednotlivé typy stredných škôl. Napr. pre gymnázia by museli test zvládnuť aspoň na 50%, pre priemyslovky na 40%, pre stredné odborné školy na 30% atď.

Prechod Testovania 9 na stredné školy by mal svoje plusy, ale aj riziká, ktoré sa však dajú čiastočne alebo úplne eliminovať. Záleží na tom, ako by Testovanie 9 na stredných školách prebiehalo. Medzi pozitíva určite patrí to, že by mali všetky školy relevantné prijímacie pohovory. Zároveň by odpadli sťažnosti, že učivo, ktoré sa v prijímacích pohovoroch vyskytlo, nekorešpondovalo s učivom ISCED 1 a 2. Tiež by ministerstvo ušetrilo finančné prostriedky, ktoré vynakladá na distribúciu testov. Keďže stredných škôl je na Slovensku menej ako základných škôl, predpokladám, že by náklady na kuriérsku službu mali byť nižšie.

Niektorí si povedia, že sa týmto spôsobom nič nevyrieši, pretože stredné školy, ktoré zápasia s nedostatkom žiakov, budú svojim budúcim žiakom pri testovaní radiť. Napadajú mi dve riešenia, ako tento problém odstrániť. Prvé riešenie nie je úplne dokonalé, ale je ľahko realizovateľné. Počas prijímacích pohovorov by sa v školách nachádzal externý dozor z inštitúcií riadených ministerstvom školstva. Aj v dnešnej dobe sa v školách zúčastňujú na dozore zamestnanci NÚCEM-u a Štátnej školskej inšpekcie. Títo samozrejme nemôžu pokryť všetky školy. Preto navrhujem, aby sa k nim pridali aj zamestnanci iných inštitúcií, napr. MPC, ŠPÚ, CVTI a pod. Zároveň nie je potrebné, aby sa externý dozor týchto zamestnancov vykonával v stredných školách, o ktoré je veľký záujem a riziko, že žiakom bude niekto radiť, je tým pádom minimálne. Takýto dozor by sa mal v prvom rade vykonávať v školách, v ktorých je záujem zo strany študentov výrazne nižší. Viem, že to nie je dokonalé riešenie, ale bolo by relatívne ľahké ho zrealizovať. Napadá mi ešte iné riešenie, ktorým by sa predišlo zneužitiu systému. Žiaci by nepísali test v škole, do ktorej sa hlásia, ale rozdelil by ich príslušný úrad ministerstva školstva podľa spádovosti. Žiak by mal pridelené jedinečné identifikačné číslo, pod ktorým by písal test a výsledky by následne zaslal NÚCEM priamo stredným školám. Ak by sa v plnej podobe rozbehol Rezortný informačný systém, tak by distribúcia výsledkov mohla prebehnúť ešte jednoduchšie. Samozrejme by absolvovanie takýchto prijímacích pohovorov bolo len jedným z kritérií, ktoré by mali vplyv na to, či sa žiak dostane na danú strednú školu, alebo nie. Ďalšie kritéria ako prospech zo základnej školy, predmetové olympiády a pod. by sa do celkového bodového zisku započítavali tiež. Niekomu sa tento návrhu nemusí páčiť preto, lebo na určitých stredných školách žiaci nerobia prijímacie pohovory z predmetov SJL a MAT. Takéto školy by si okrem celoštátnych prijímacích pohovorov mohli pokojne spraviť svoje vlastné prijímacie pohovory z ďalších predmetov v neskoršom termíne.

Som presvedčený, že nahradenie prijímacích pohovorov Testovaním 9 a jeho realizácia na stredných školách, by bola motivujúcim prvkom pre mnohých žiakov základných škôl. Je pravda, že by sa tento krok odrazil hlavne na predmetoch SJL a MAT a iné predmety by zrejme až tak veľmi neovplyvnil. Ale je to prvý krok k tomu, aby sa mnohí žiaci začali v škole aspoň trochu snažiť. Zároveň by sa mohlo posilniť čítanie s porozumením, nakoľko Testovanie 9 sa zameriava aj na rozvíjanie tejto kompetencie. Keďže čítanie s porozumením by nemalo byť len záležitosťou učiteľov SJL, mali by na úspešnosti žiakov pri prijímacích pohovoroch podiel aj učitelia iných predmetov.

 Okrem vyššie uvedených argumentov ma v opodstatnenosti prechodu Testovania 9 na stredné školy utvrdzuje ešte jedna skutočnosť. Približne pred dvomi rokmi sa ministerstvo školstva pokúsilo zaviesť novinku, na základe ktorej chceli stanoviť kritéria, podľa ktorých sa mali žiaci hlásiť na stredné školy. Kritériom mali byť koncoročné a niektoré polročné známky z vybraných predmetov počas štúdia základnej školy. Keď sa s touto novinkou prišlo, vysvetlili sme našim žiakom, ako by mal tento systém fungovať. Zrazu sa stalo niečo, čo sa nestalo nikdy predtým a žiaľbohu ani nikdy potom. Väčšina žiakov sa začala naozaj snažiť. Z trojkárov sa za jeden polrok stali dvojkári. Žiaci, ktorí mali predtým na vysvedčení viacero štvoriek, zrazu mali na vysvedčení len jednu alebo dve štvorky. Snaha žiakov bola naozaj citeľná. Trvalo to do chvíle, keď sa do tohto návrhu opreli právnici, ktorí rozhodli, že takéto riešenie je protiústavné. V tej chvíli sa všetko vrátilo do starých koľají. Nie som síce právnik, ale nerozumiem tomu, čo je protiústavné na tom, že ministerstvo nastaví kritéria. To potom aj stredné školy konajú protiústavne, keď povedia, že určitých žiakov neprijmú, pretože nesplnili kritéria? Možno spravilo ministerstvo chybu v tom, že priemermi na vysvedčení chcelo podmieniť podanie prihlášky na stredné školy a nie ich prijatie na stredné školy. Tých možno okolo tohto návrhu je veľa a ja to tu nechcem zbytočne rozvíjať, pretože je to iná téma. Ale nepochopím jedno. Prečo by žiaci mali mať PRÁVO si podať prihlášku na akúkoľvek strednú školu, ale nemajú POVINNOSŤ preukázať svojimi schopnosťami a vedomosťami to, že si štúdium na tejto škole aj naozaj zaslúžia? Mám pocit, že žiaci tu budú mať o chvíľu len PRÁVA a učitelia budú mať len POVINNOSTI. A to asi nie je celkom v poriadku.

 

Ivan Dudáš (člen OZ PŠaV)



prejsť na zoznam blogov

Komentáre (0)

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.


K tomuto článku zatiaľ nie sú žiadne komentáre.
 

Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7