Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Prečo je takýto stav v školstve?

18. 8. 2016, 12:55
Ing. Klaudia Šándorová

V spoločnosti, kde vládnu tvrdé merítka a všelijakými prostriedkami sa zápasí o získanie a udržanie si pracovného miesta, sa často krát presadzuje aj nehumánne správanie. Zamestnanci sa neraz ocitajú v krajných existenčných situáciách aj niekoľko mesiacov bez mzdy alebo zo dňa na deň vo výpovedi. Proti takémuto konaniu je viac ako potrebná odborná kvalifikovaná oponentúra.

Problémom v školstve pedagogických aj nepedagogických zamestnancov sú už niekoľko rokov nízke platy. Penalizovaní nízkymi platmi sú hlavne mladí a potenciálne inovatívni učitelia, ktorí ešte len začínajú učiť. Už dnes sa do školstva zamestnáva len malé percento absolventov vysokých škôl. Ponuka nástupného platu je necelých 600 eur, čo ich odradí sa zamestnať a perspektíva možného postupu je demotivujúca. Hrozí, že zo školstva masovo odídu mladí učitelia. Podľa prieskumu sa až 60 % mladých učiteľov do 30 rokov vyjadrilo, že odídu zo školstva, ak sa výrazne nezvýšia platy. Pritom však títo učitelia môžu dosahovať oveľa lepšie výsledky a ponúkať kvalitnejšie služby. S týmto stavom sú späté aj medziľudské vzťahy na pracovisku. Náplňou učiteľov, ale aj ostatných nepedagogických zamestnancov je poskytovanie kvalitnej služby v rámci výuky. Veľmi dôležitá je aj práca nepedagogických pracovníkov v školstve, bez týchto ľudí by školstvo neprosperovalo, pretože zabezpečujú celú ekonomickú agendu resp. administratívnu činnosť.

Kľúč k riešeniu spočíva tak v nastavení cieľa, ako aj v nastavení motivácií v celom systéme školstva. Nevyhnutne sa treba zaoberať modelom fungovania, ako aj modelom financovania školstva. Základné a stredné školstvo sa vo všeobecnosti a prakticky vo všetkých vyspelých krajinách financuje formou daňovo-dotačnej politiky, ktorá je doplnená súkromným školstvom. Iste, aj tu existujú konkrétne a často aj značné rozdiely v efektivite a nárokoch, no v rámci školstva sa hlavné rozdiely v modeloch financovania a fungovania školstva medzi krajinami týkajú najmä modelov financovania a fungovania vysokého školstva, preto sa budeme zaoberať predovšetkým touto oblasťou.

Koľko percent HDP dáva Slovensko z rozpočtu na školstvo v porovnaní s inými krajinami OECD? V oblasti financovania školstva patrí Slovensko medzi krajiny s nižším % HDP na vzdelávanie. Kým väčšina členských krajín OECD zabezpečila v roku 2012 na vzdelanie viac ako štyri percentá výkonu ekonomiky. Slovensko v oblasti školstva má okolo 3,5 % HDP. Viac dali na školstvo všetky ostatné krajiny V4. Nórsko vynaložilo na školstvo 7,7 % výkonu ekonomiky. Priemer krajín OECD je pritom 4,8 % HDP. Každá vláda garantovala prioritu školstva, prioritu vzdelania a dnes vieme, že školstvu sme veľa dlžní. Ak neinvestujeme do školstva, v budúcnosti sa nám to vráti určite negatívnym spôsobom.

J. A. Komenský povedal, že „vyučovanie je prácou pováh vznešených“. Povolanie, či skôr poslanie učiteľa, je odjakživa spájané s takými vlastnosťami ako sú zodpovednosť, trpezlivosť, slušnosť, čestnosť, úprimný vzťah k práci či osobný príklad. Je ťažké vyrátať všetky vlastnosti, ktorými má pedagóg oplývať. Jeho práca je vysoko tvorivá hlavne preto, že vychovať zo žiakov osobnosti si vyžaduje veľkú mieru citu, veľa pedagogických úvah vychádzajúcich zo sústavného štúdia, vzdelávania a analyzovania výsledkov svojej práce. Slovensko naliehavo volá po reforme ako plošné zvyšovanie platov.

Začiatok reformy v slovenskom školstve by predchádzal diferencovaniu škôl a samozrejme progres v tejto sfére. Proces transformácie školstva, výučby je naďalej otvorený. Miera úspešnosti školskej reformy závisí od stupňa mobilizácie každej školy a každého učiteľa, od stupňa konkretizácie a modifikácie regionálnych a miestnych kontextov do školských vzdelávacích programov, od miery prijatia, stotožnenia sa a podpory zmien na lokálnej úrovni všetkými sociálnymi partnermi školy. Reforma školstva by si vyžadovala redukciu celkového počtu vysokých škôl, ako aj optimalizáciu fungovania a financovania jednotlivých škôl. Mimoriadne dôležitou oblasťou takejto reformy by malo byť prepájanie vysokých škôl s praxou a vychovávanie absolventov, ktorých vedomosti zodpovedajú potrebám firiem v rámci štruktúry ekonomiky.

Z môjho pohľadu nepedagogického pracovníka je veľmi dôležité, aby sa tento stav v školstve zmenil a zmení sa len spoločným úsilím.



prejsť na zoznam blogov

Komentáre (0)

Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.


K tomuto článku zatiaľ nie sú žiadne komentáre.
 

Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7