Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Európske zväzy hodnotia krízu

dátum uverejnenia: 1. 10. 2010
čas: 13:45

Ronnie Smith, prezident ETUCE, otvoril konferenciu poukázaním na tvrdé opatrenia vlád počas posledných dvoch rokov finančnej a hospodárskej krízy. „Škrty v školstve nie sú nevyhnutné, ale sú politickým rozhodnutím,“ dodal. Zdôraznil tiež potrebu zvýšenia investícií do rezortu školstva.

Razvan Bobulescu z rumunskej organizácie Alma Mater tvrdí, že vyhýbanie sa plateniu daní je v Rumunsku rozšíreným problémom. Ako dôsledok prehnane vysokých platov štátnych zamestnancov v niektorých rezortoch sa školstvo ocitlo na pokraji politického záujmu a čelí veľkým škrtom „Zásah MMF spôsobil prepúšťanie a znižovanie platov a nie zlepšenie hospodárskej situácie.“

Riku Matilainen, poradca ETUCE, predstavil výsledky prieskumu (EI/ETUCE) o dosahu hospodárskej krízy na školstvo, ktorý pozostáva z reakcií 43 zväzov z 30 európskych krajín. Tretina krajín tvrdí, že nedošlo k zmenám vo financovaní školstva. V šiestich krajinách sa zvýšili dotácie pre rezort. Úroveň zvýšenia sa pohybovala medzi jedným percentom (Nemecko) a 19 percent (Moldavsko). 13 krajín z 30 však hovorí o škrtoch v školstve.

Prieskum sa zaoberal aj pracovnými podmienkami učiteľov, platmi, pracovnom čase, nadčase, prázdninami, pracovnom zaťažení, prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a pomeru učiteľ/žiak. Súčasná kríza jednoznačne vplýva na pracovné podmienky učiteľov. Všetky z oslovených krajín upozornili na zvýšenie pracovného zaťaženia učiteľov a zvýšenie počtu žiakov v triedach.

Všetky zväzy preukázali silnú iniciatívu v snahe o zastupovanie svojich záujmov. Väčšina krajín reagovala na dôsledky krízy. 14 krajín sa zapojilo do pripomienkovania krokov v rámci sociálneho dialógu. 14 ďalších krajín hovorí o nedostatku sociálneho dialógu v dôsledku krízy. 10 zväzov zdôraznilo hospodársku krízu v kolektívnom vyjednávaní a 11 krajín za zúčastnilo iných foriem formálneho rokovania so zamestnávateľmi. Tieto fakty poukazujú na to, že stav sociálneho dialógu v školstve závisí od množstva faktorov a dosah krízy ho neposunul výrazne dopredu.

Martin Romer, generálny tajomník ETUCE, hovoril o hospodárskej situácii v Európe. Európska komisia odhaduje 7.2-pecentný deficit v EÚ v roku 2010 (eurozóna 6.6 percent) a 6.5-percentný deficit v roku 2011 (eurozóna 6.1 percent). Verejný dlh ako percento HDP: 84.7 (2010) a 88.5 (2011) v eurozóne, 79.6 (2010), 83.8 (2011) v 27-člennej Európskej únii, 79.1 (2010) a 86.9 (2011) vo Veľkej Británii, 83.6 (2010) vo Francúzsku, 124.9 (2010) a 133.9 (2011) v Grécku. V Európe je v súčasnosti viac ako 20 miliónov nezamestnaných. V USA sa nezamestnanosť zvýšila z 4.2 percent v roku 1999 na 9.3 percent v roku 2009.

Romer citoval jeho nemenovanú obľúbenú knihu: „Musíme sa sústrediť na systém a nielen ja jednotlivé inštitúcie. Tým, čo nevidieť, sa musíme zaoberať najviac. Stimuly sú dôležité, a dôležitejšie ako si myslíte. Krízový manažment môže byť problémom. To, čo sa môže pokaziť, sa skoro vždy pokazí. Spolupracujte s aktérmi mimo vašich bežných hraníc...Dôverujte Bohu, ale vždy sa pripútajte.“

Pridal ešte radu ako na Medzinárodný menový fond: „MMF nezaujímajú vaše názory, ale ak ich dobre zdokumentujete, tak vás možno začnú počúvať.“

Stephen Cooper, zástupca EFEE (Európska federácia zamestnávateľov v školstve) poďakoval zväzom na dôležitú prácu v sociálnom dialógu. Prieskum EI/ETUCE nazval „realistickým.“

Frank Sieben-Thomas z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti hovorí, počas posledných niekoľko rokov sa prvý raz od roku 1930 znížila globálna výroba. Spomenul svetový pokles dopytu spolu so znížením dostupnosti pôžičiek a prasknutie rôznych ekonomických „bublín.“ Rozpočtové schodky sa od roku 2008 až strojnásobili. Pretrváva všeobecná neistota, dopyt bude naďalej slabý spolu s vysokou nezamestnanosťou, EK má obavy o fiškálnu udržateľnosť. Dlhodobý rast je ohrozený vysoká úroveň zadlženosti. Sieben-Thomas vyhlásil, že Európska komisia bude súčasnú krízu riešiť cez jej „zmierňovanie, riešenie a prevenciu.“ Citoval aj José Manuela Barrosa, predsedu Európskej komisie, z jeho prejavu o stav Európskej únie v Štrasburgu (7. septembra 2010): „Buď spoločne vytrváme, alebo každý zvlášť podľahneme.“

Konferencia v Bukurešti pokračovala akciou „Okrúhly stôl pre krajiny strednej a východnej Európy“.

Guntars Catlaks, koordinátor z EI, predstavil prácu EI v kontexte hospodárskej krízy, zistenia z nedávneho prieskumu (22 zväzov z 21 krajín) a porovnal dosah krízy v rôznych častiach Európy. Kríza začala ako kríza pôžičiek v USA (2007), viedla ku kolapsu finančných inštitúcií (2008), hospodárskej recesii (2009), a významnému tlaku na verejné rozpočty. „Ide o cyklický fenomén, alebo ide o významnú krízu finančného kapitalizmu?“, pýta sa Catlaks. V južnej Európe sú dôsledky krízy na rozpočty školstva omnoho tvrdšie ako v severnej Európe. V Slovinsku sa platy zamestnancov znížili o 5 percent, v Poľsku sa zvýšili o 10 percent. Škrty v školstve spôsobili napr. zvýšenie počtu žiakov v triedach, zatváranie menších vidieckych škôl, prácu na čiastočný úväzok, obmedzenie školení, atď.

Zástupca rumunského zväzu Alma Mater vyjadril znepokojenie s úrovňou zásahu MMF do riadenia krajiny. „Našou vládou sa stal Medzinárodný menový fond.“ Nesúhlasí ani s dôchodkovou reformou a návrhom na zvýšenie dôchodkového veku na 65 rokov. Platy učiteľov sa znížili o 25 percent pre vysokoškolských učiteľov o 35 učiteľov. Existuje snaha o ďalšie znižovanie platov o dodatočných 15 percent.

Branislav Pavlovic zo srbského zväzu TUS tvrdí, že jeho krajina prekonala posledné dva roky zmrazených platov a dôchodkov. V roku 2011 by sa platy mali postupne trikrát zvýšiť. Je to výsledkom vyjednávaní učiteľských zväzov s vládou. Vianočné a jubilejné odmeny sa mali pôvodne zrušiť, ale zväz sa snaží vyjednať výnimku. Zástupcovia Svetovej banky v rámci reštrikčných opatrení vyzvali na zrušenie až 11 tisíc tried. Až 4200 učiteľov v súčasnosti nemá plný úväzok. Priemerný plat učiteľa je 340 eur, zatiaľ čo priemerný plat v národnom hospodárstve je 320 eur.

Piroska Gallo z maďarského zväzu SEH hovorí, že ich učitelia prišli o príplatky a odmeny – dostávajú teda iba plat. Iba tretina členov sa však chcela zúčastniť plánovaného štrajku.

Ilze Trapenciere z Litvy hovorí o škrtoch. Financovanie školstva sa znížilo o 50.8 percent s významným dosahom na platy učiteľov. Ďalšie opatrenia: zatváranie škôl a reorganizácia odborného vzdelávania, prepúšťanie (2000 v pracovnom veku, 1630 v dôchodkovom). LIZDA zorganizovala demonštráciu, zúčastnilo sa jej 12-tisíc učiteľov.

Dorota Obidniak z poľského zväzu ZNP hovorí, že v roku 2004 ich Ministerstvo školstva zriadilo štyri výbory pre školstvo, ktoré sa zaoberajú aj platmi učiteľov. Platy sú rôzne v každom regióne.

Guntars Catlaks v prezentácii o trendoch v školstve hovoril o výskume OECD, ktorý zdôrazňuje novú ekonomickú a nie sociálnu perspektívu. Tento indikátor hovorí o zvyšovaní zamestnanosti, miezd, a výhod. Takzvané „sociálne výsledky školstva“ však podľa OECD obsahujú napríklad zlepšenie zdravia pri vyššom vzdelaní, záujem o politické dianie a kohéziu. Catlaks uviedol, že existujú veľké rozdiely medzi krajinami v investíciách do školstva a spomenul PPP (purchasing power parity). Dáta OECD ukazujú, že Slovensko je v tejto kategórii na poslednom mieste v Európe.

    

Catlaks poukázal na efektivitu školstva (počet študentov, ktorí neukončia vysokú školu) a mobilitu študentov. Vyjadril však znepokojenie s argumentom OECD, ktoré síce nie je proti financovaniu školstva, ale píše, že „významné zvýšenie výdavkov na žiaka počas posledného desaťročia v mnohých krajinách nezlepšilo kvalitu výsledkov vzdelávania.“

Dominique Malter, koordinátorka z HTURE, urobila prezentáciu o reakciách zväzov na krízu. Zdôraznila dôležitosť budovania partnerstiev doma i v zahraničí vrátane Medzinárodnej organizácie práce. Ide o tripartitnú organizáciu, ktorá okrem iného určuje normy, robí hĺbkový monitoring, zverejňuje problematické krajiny, atď.

    

Zástupcovia z Macedónska hovorili o nedemokratických opatreniach v ich krajine. V roku 2002 bol 9-dňový a v roku 2004 15-dňový štrajk. Výsledok bol úspešný a podpísala sa dohoda v oblasti sociálneho dialógu.

    

Janka Takeva, predsedníčka SEB, sa na záver podujatia poďakovala náročnej práci Martina Romera, generálneho tajomníka ETUCE v roku 2007 počas dôležitého 42-dňový štrajku v Bulharsku.



prejsť na zoznam článkov

Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7