Odborári rokujú o celoživotnom vzdelávaní

Martin Romer, generálny tajomník ETUCE otvoril konferenciu a pripomenul, že v roku 2002 sa ministri školstva EÚ dohodli, že do roku 2006 vypracujú komplexnú stratégiu pre celoživotné vzdelávanie. Cieľom súčasného projektu ETUCE je vypracovanie úspešnej spolupráce medzi zväzmi v tejto oblasti, zhodnotenie vplyvu (všeobecného) školstva na celoživotné vzdelávanie, a komplexné usmernenia pre jednotlivé štáty v tejto oblasti.

„Ako zlepšiť kľúčové kompetencie v celoživotnom vzdelávaní?...Dúfame, že výsledkom našej práce budú usmernenia, ktoré sme vypracovali spoločnou cestou,“ povedal Romer.

Charles Nolda, poradca EFEE (Európska federácia zamestnávateľov v školstve) privítal účastníkov, predstavil zástupcov svojej organizácie, a vyzval delegátov, aby „zaujímavé“ odporúčania urobili „užitočnými a praktickými.“

Jessie Seal, členka výboru OBESSU si nemyslí, že celoživotné vzdelávanie je iba otázka pre dospelých, ale treba ho podporovať u všetkých študentov: „musíme sa už od malička naučiť učiť sa.“

Michael Moriarty, generálny tajomník írskeho zväzu IVEA podčiarkol „udržateľný a inkluzívny rast“ ako jeden z hlavných cieľov programu Európa 2020. Spomenul aj iné iniciatívy programu, týkajúce sa mobility mladých, nových zručností, inovácií, digitálneho veku, výkonnosti zdrojov, priemyselnej stratégie, boja s chudobou. Pre Moriartyho je flexibilita a prispôsobivosť pracovníkov dôležitou súčasťou tohto programu. Starnutie populácie a deficit pracovných zručností je bežným javom vo všetkých krajinách EÚ. Európska komisia sa snaží podporovať odborné vzdelávanie, aby sa naplnili súčasné a budúce potreby zručností a zmiernila kríza. „Odborné vzdelávanie je v strede pozornosti na križovatke hospodárskej a sociálnej politiky EÚ, vrátane politiky práce,“ tvrdí Moriarty. „Vieme, že o niekoľko rokov prídeme o 1,5 milióna učiteľov v Európe,“ varoval však Martin Romer.

Birgitte Birkvad z DLI a členka Skupiny pre kľúčové kompetencie sa venovala cieľom Európy, ktoré uvádzajú, že 75 percent ľudí vo veku 20-64 rokov by mali byť zamestnaní a 3 percentá národných HDP by mali byť investované do školstva. Skupina kľúčových kompetencií EÚ vypracovala niekoľko vyhlásení a odporúčaní: členské štáty by mali vytvoriť „kultúru hodnotenia,“ investície do predškolského vzdelávania sa oplatia, predčasné sledovanie udržiava existujúce rozdiely, poplatky za školu podporujú rovnosť, a podpora mobility.

Constandinos Georgiou z Ministerstva školstva a kultúry uviedol, že na Cypre sa vytvorila národná stratégia celoživotného vzdelávania roku 2007 s platnosťou do roku 2013 a zahŕňa podporu občianskej náuky, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva.

Termín kompetencie, ktorý sa na tejto akcii často skloňoval, sa všeobecne definuje ako nadobudnutie zručností, vedomostí a návykov. „Študenti musia vedieť, ako sa správne učiť,“ dodáva zástupca OBESSU počas diskusie medzi zväzmi, zamestnávateľmi a študentmi.

Slovo dostali aj jednotlivé krajiny. Pre Maďarsko je dôležité zlepšenie ITC zručností. Írsky predseda IVEA hovoril o dôležitosti diaľkového štúdia a investíciách od ICT. Zamestnávatelia vo Veľkej Británii naopak neustále počujú o nedostatku zdrojov. Učitelia sa musia neustále vzdelávať a potrebujú na to čas. „Malo by sa to integrovať do ich pracovného času,“ dodal predseda z Írska.

Počas debaty o výsledkoch druhej pracovnej skupiny sa hovorilo o tom, že učitelia sa musia vyškoliť aj v iných oblastiach ako len ich predmet. Spomenula sa aj otázka „nadšenia učiteľov,“ a ako je náročné ho získať. Odile Cordelier z Francúzska si myslí, že magisterské štúdium je nevyhnutné pre správnu kvalifikáciu učiteľa. „Ak chceme mať nadšených učiteľov, musia mať primeraný plat.“

Bulharsko vyjadrilo znepokojenie so súčasným a hlavne budúcim nedostatkom učiteľov. Nick Lewis z EFEE (Veľká Británia) si myslí, že pracovné zaťaženie učiteľov sa zvyšuje a „potreba dodatočného školenia, o ktorej hovoríme, by sa musela navýšiť k súčasným požiadavkám.“ Na margo študentov Lara Widmer zo študentskej organizácie OBESSU zdôraznila, že študenti väčšinou vedia, čo je cieľom ich vzdelávania.

Mihaly Pataki z EFEE (Maďarsko) povedal, že študenti majú všeobecný záujem o ICT. „Aj učitelia by mali byť kvalifikovaní v tejto oblasti.“ Dodal, že 60-70 percent učiteľov prírodných vied u nich čoskoro pôjde do dôchodku.

Jessie Seal z OBESSU urobila prezentáciu o úlohe študentov v celoživotnom vzdelávaní. „Organizácia študentov, vzájomná podpora, neformálne príležitosti pre vzdelávanie a očakávanie nových poznatkov sú dôležité pre dosiahnutie kvalitného celoživotného vzdelávania,“ uviedla vo svojom prejave.

Roland Gangl z ETUCE pripomenul, že školy sú základom celoživotného vzdelávania. Európska komisia vo svojej poslednej správe tvrdí, že sa splnil iba jeden z piatich stanovených cieľov s tejto oblasti. „Mladí ľudia zostávajú dlhšie v školách, zvýšilo sa percento žiakov zo slabými výsledkami a mali by sa zvýšiť výdavky na žiaka vo VŠ,“ hovorí Gangl. Krajiny severnej Európy, Nemecko a Veľká Británia majú najviac inovácií v Európe.

Nick Lewis (EFEE), ďalší z organizátorov projektu, ktorý predstúpil pred delegátov s prezentáciou, sa 19 rokov venuje ďalšiemu vzdelávaniu na anglických inštitúciách vyššieho vzdelávania a pracuje aj v rozvoji školstva v nestabilných regiónoch, vrátane Blízkeho východu. Vzdelávanie považuje za tretiu najdôležitejšiu vec v krajine – po zabezpečení mieru/stability, a potravín. Často ho však v rozvojových krajinách žiadajú, aby namiesto učiteľov poslal odborníkov v rôznych oblastiach, ktorí sa majú vyškoliť za učiteľov.

„Aký je Váš prístup k otázke financovania školstva?“, opýtal sa delegátov študentský zástupca OBESSU. Odpovedal mu Michael Moriarty, generálny tajomník IVEA z Írska: „Pre podporovanie rovnosti a znevýhodnení je otázka financovania dôležitá, hlavne v kontexte súčasných rozpočtov...Avšak všetci si pamätáme svojho najlepšieho učiteľa,“ dodáva Moriarty a vyzdvihuje dôležitosť inšpirácie a motivácie zo strany učiteľa.