Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Európski odborári reagujú na krízu

dátum uverejnenia: 21. 1. 2012
čas: 12:08
kategórie:

Európski odborári reagujú na krízu

Mimoriadne stretnutie vedenia členských zväzov ETUCE

Brusel, Belgicko, 20. 1. 2012

 

 

 

 

 

20. januára 2012 sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne stretnutie vedenia členských zväzov ETUCE, ktorí rokovali o súčasných hospodárskych výzvach.

Prezident ETUCE (Európskeho odborového výboru pre školstvo) Ronnie Smith privítal delegátov a zdôraznil úlohu trhov a ratingových agentúr. Iba pred niekoľkými dňami sa totiž znížilo hodnotenie deviatich krajín. „Reštrikčné opatrenia znižujú hospodársky rast,“ uviedol Smith. „Mnoho našich členov zažíva znižovanie platov a predlžovanie pracovného času.“ Šéf ETUCE si myslí, že súčasná situácia časom ovplyvní aj učebné osnovy v mnohých krajinách

John Evans, generálny tajomník TUAC (Poradný výbor odborov pri OECD), zhodnotil svetový hospodársky vývoj od krízy roku 2008. Podľa Evansa sa kríza udiala v kontexte liberalizácie trhov a všeobecnej deregulácie. Vyjadril požiadavku, aby zväzy ochraňovali zamestnanosť svojich členov. „Stimulačné balíčky rokov 2008/09 nemali príliš silný efekt a očakávané zvýšenie zamestnanosti sa neudialo.“ Situácia v Grécku sa rozšírila do aj ostatných krajín EÚ. „Vlády posilnili šetrenie pod tlakom trhov a nezvládli koordináciu situácie,“ myslí si Evans. Varuje tiež, že eurozónu čaká neustále znižovanie hospodárskeho rastu. Okrem toho „kríza spôsobila obrovské navýšenie verejného dlhu mnohých krajín, a nie opačne.“

Po hospodárskej kríze 30-tych rokoch 20. storočia sa však objavili aj nové investičné oblasti. „Koordinované a cielené investície môžu v dnešnej dobe pomôcť situácii po súčasnej kríze“, uviedol Evans.

Štúdia OECD (december 2011) uviedla, že vo všetkých krajinách OECD (okrem štyroch) sa za posledných 20 rokov navýšila nerovnosť príjmov. Aj Medzinárodný menový fond (MMF) priznáva, že tento fakt prispel súčasnej hospodárskej kríze. „Priemerný príjem spodnej časti skupiny príjmov sa vôbec nezvýšil.“

Evans podčiarkol jeden zo záverov štúdie OECD, v ktorom „oslabenie inštitúcií pracovného trhu“ tiež prispelo k súčasnej situácii. „Vlády by opäť mali regulovať finančný trh a bankový sektor. Bankám sa umožnili vysoko riskantné investície a drastické zníženie rezerv. Trhy sa globalizovali 30 rokov, a vlády to umožnili. Na globálnej úrovni sa znížila koordinácia, zodpovednosť.“ Evans si myslí, že „ak dáte dokopy 20 ministrov financií, vzdialených od svojich voličov a šéfov, tak vytvoria vlastné vymyslené riešenia a ovplyvňujú politiku MMF a OECD a hlboké posilňovanie reštrikčných opatrení.“

Pracovné miesta a hospodársky rast sa určite nepodporia v kontexte takýchto opatrení, vraví šéf poradného výboru. Myslí si, že by sa mala posilniť komunikácia s ministrami práce. „Školstvo je kľúčovou časťou riešenia krízy,“ zhodnotil Evans.   

Guntars Catlaks, výskumník Education International (EI), uviedol, že zväzy museli počas posledných rokov prijať ideu, že nie sú k dispozícii žiadne navýšenia verejných financií, napr. pre školstvo.

Pracovná skupina EI však v roku 2010 zozbierala informácie o tom, ako sa nadnárodné spoločnosti a iní aktéri na trhu snažia vyhnúť plateniu celej výšky im relevantných daní. Globalizácia vytvorila vážne diery v legislatíve, ktorá umožňuje minimalizáciu platenia daní.

„60 percent globálneho trhu prechádza cez daňové raje (dáta MMF a Svetovej banky)“, uviedol Catlaks. „Svetové HDP sa uvádza na úrovni 70 biliónov dolárov, 10 biliónov je v daňových rajoch. Ak by došlo k zdaneniu, svetové príjmy vlád pri sa navýšili o 250 miliárd dolárov.“

Korporácie využívajú aj daňovú arbitráž (daňové úľavy pre investorov, ktorí chcú prísť do konkrétnej krajiny), a transferové ceny (obchod v rámci korporácií).

Strategické znižovanie daňovej povinnosti má veľký dosah na verejné financie, vraví Catlaks. Na stretnutí predstavil inovatívny prístup riešenia daňových otázok, tzv. „formulary apportionment,“ ktorý však vyžaduje globálnu spoluprácu. Podľa tejto idey by firmy „platili dane podľa legislatívy krajín, v ktorých fungujú a globálny zmier by umožnil spravodlivé zdanenie.“

Catlaks cituje predsedníčku EI Susan Hopgood, ktorá vraví, že sa musí zmeniť v súčasnosti rozšírená filozofia, že vyhýbanie sa plateniu daní je  legitímnym cieľom nadnárodných spoločností.

„Kvalita verejných služieb má dosah na pracovné miesta aj v súkromnom sektore – to je argument, ktorý zaberie,“ vraví John Evans. Myslí si, že v kontexte krízy by sme nemali na verejnosti argumentovať iba tým, že chceme veci iba „pre našich členov.“

Na mimoriadnom stretnutí  ETUCE sa zúčastnila aj Androulla Vassilliou, Európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť, mládež a šport. Svoj prejav začala vyhlásením, že ETUCE považuje za „dôležitého partnera.“

Európska komisia podľa nej v súčasnosti čelí neočakávaným výzvam. „Ak chceme skutočne vyjsť z krízy, musíme sa venovať výzvam v oblasti školstva.“ Investície do kvalitného vzdelávania eurokomisárka považuje za nevyhnutný predpoklad hospodárskeho rastu. „Výskumníci vidia, že nedosiahnutie cieľu programu Európa 2020 bude predstavovať zníženie hospodárskeho rastu o 4,5 percent,“ tvrdí Vassilliou.

Martin Romer, Európsky riaditeľ ETUCE spoluprácu s Európskou komisiou (EK) považuje za „veľmi dobrú.“ Eurokomisárky sa však spýtal na nezrovnalosť medzi investíciami do školstva, ktoré žiada EK, a znižovanie  výdavkov pre školstvo v mnohých krajinách. Vassiliou v odpovedi zdôrazňovala novú kontrolnú iniciatívu EK, tzv. Európsky semester. „Posledný semester sme povedali 17 krajinám čo neurobili v školstve.“ Každých šesť mesiacov sú na základe monitorovacej správy 27 pracovných skupín štáty informované o cieľoch, ktoré nedosiahli. Komisia napríklad chce, aby deficit rozpočtov členských štátov neprekročil tri percentá.  „Neznižujte /však/ investície do oblastí produkujúcich rast,“ zdôrazňuje eurokomisárka pre školstvo. Pre Európsku komisiu je totiž školstvo jednou z piatich oblastí, na ktoré sa nemá siahať. (Štvrtý cieľ z piatich v cieľoch EÚ do roku 2020.) „Cítim sympatie s tými, ktorí trpia dôsledkom škrtov. Tie vlády to budú ľutovať. Už teraz sa hovorí o stratenej generácii,“ vraví Vassilliou.

Mario Soares z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) predstavil prácu tejto organizácie a poukázal na čísla v sociálnej oblasti. 15,775 miliónov ľudí v eurozóne bolo v januári 2011 nezamestnaných.  Vo veku 15-25 rokov to predstavuje 20,4 percent, t.j. 1,2 milióna mladých ľudí. Podľa uvedených údajov majú ľudia s najnižším platom dvoj alebo trojnásobnú pravdepodobnosť, že sa stanú dlhodobo nezamestnanými.

Situácia u mladých ovplyvňuje aj rozhodnutia týkajúce sa rodiny a práce. „Nezamestnanosť mladých ľudí stojí ekonomiku dve miliardy eur týždenne. Novovytvorené pracovné miesta sa v súčasnosti často radikálne líšia od zrušených pracovných miest a nezamestnaní majú o to viac sťaženú situáciu.“Aj EHSV súhlasí, že školstvo by sa malo neustále podporovať. Odporúča, aby šetrenie členských štátov nešlo na úkor investícií do školstva.

Jan Willem Goudriaan, zástupca generálnej tajomníčky EPSU (Európska federácia odborových zväzov verejného sektora), tvrdí, že Európa 2020 je novým mechanizmom hospodárskej koordinácie EÚ. „Má 5 cieľov a školstvo je jedným z nich.“

Christophe Degryse,  výzkumník ETUI (Európsky odborový inštitút) uskutočnil prieskum súčasných národných reformných programov. Zistil, že vlády sa sústreďujú na niekoľko kľúčových oblastí: kontrolu efektívnosti, transparentnosti verejnej správy a liberalizáciu, zamestnanosť (dôchodkové reformy, platy vo verejnej sfére), trh s energiami (konkurencia), zdravotníctvo (reformy, financovanie, manažment a dodávky generík). V oblasti školstva sa pozornosť vlád podľa prieskumu sústredila na prístup a dostupnosť ku školám a zariadeniam, odborné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, uznávanie certifikátov, štrukturálne reformy a spojenie potrieb trhu s ponúkanými predmetmi. Degryse podčiarkol, že EÚ vydala v rámci svojho nového programu (Európsky  semester) špecifické odporúčania pre konkrétne krajiny (Country-Specific Recommendations, CSR). 

Martin Romer, Európsky riaditeľ ETUCE uviedol, že v dôsledku krízy došlo k prepúšťaniu cez znižovanie počtu škôl, zvyšovanie pracovných nárokov na učiteľa, zvyšovanie počtu žiakov v triedach, znižovanie počtu predmetov, zmeny v štruktúre vedenia škôl, outsourcing (v zmysle prenesenia výkonu vzdelávania na súkromných dodávateľov), a privatizáciu.  Romer si myslí, že veľkou výzvou pre odborárov je, aby sa na demonštráciách zúčastnili aj neodborári, alebo tí, ktorí sa doteraz neangažovali v práci zväzov. „Aj naše argumenty musia byť aktuálne, musíme ich vedieť predať verejnosti na základe jasných dôkazov a presných materiálov.“ Romer si vie predstaviť zlepšenie čerpania štrukturálnych fondov. „Miliardy eur sa vracajú do Bruselu nevyužité.“ Chcel by zlepšiť aj koordináciu krokov zväzov na európskej úrovni v kontexte radikálnych zmien vo fungovaní Európskej únie. ETUCE rešpektuje suverenitu každého členského zväzu. „Pracovníci školstva v celej Európe by však mohli dôraznejšie prejaviť jednotu v reakcii na situáciu, ktorá sa týka všetkých.“ 

Služobná cesta na rokovanie členov ETUCE na mimoriadnom stretnutí v Bruseli bola okrem osobného stretnutia predsedu zväzu s lídrami organizácií ostatných krajín prínosom pre celý zväz z hľadiska získaných informácií a prehľadu o najnovších programoch Európskej únie, ktoré sa týkajú všetkých občanov SR. Tzv. Európsky semester a dôležitosť školstva v rámci piatich cieľov stanovených Európskou komisiou zdôraznila vo svojom vystúpení aj Androulla Vassilliou, Európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť, mládež a šport. Vedenie zväzov v Bruseli diskutovalo o spoločných kroch v reakcii na súčasnú krízu v Európe.  





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7