Odísť alebo zostať? Študenti chcú školy po svojom
dátum uverejnenia: 5. 3. 2012
čas: 12:15
kategórie:
Konferencia Európskej komisie o predčasnom prerušení školskej dochádzky
Brusel, Belgicko, 1. – 2. 3. 2012
Hneď na úvod konferencie Christine Antorini, dánska ministerka pre deti a vzdelávanie pripomenula, že znižovanie počtu žiakov, ktorí predčasne ukončia štúdium, je jednou z priorít programu Európskej komisie s názvom Európa 2020. Predstavitelia Európskej komisie pripomínajú, že táto otázka úzko súvisí s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí vo všetkých štátoch EÚ. Xavier Prats Monne, zástupca Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru súvisí uviedol, že kvôli nezamestnaným mladým ľuďom „Európska únia prichádza o dve miliardy eur týždenne.“
Organizátori konferencie predstavili Dánsko ako krajinu, ktorá podnikla úspešné kroky v boji s týmto problémom. Pozorne sa u nich sleduje absencia žiakov, pretože ju považujú za jeden z príznakov nasledovného prerušenia štúdia. Niekoľko škôl v Dánsku zvýšilo význam telesnej výchovy a športu a znížili tak počet žiakov, ktorý predčasne prerušili štúdium. Niektoré školy sa venujú aj tzv. "kaviarňam domácich úloh," ktoré zvyšujú atraktívnosť vzdelávania. V Dánsku tiež existujú úspešné centrá pre pomoc mladým ľuďom, ktoré zlepšujú prechod medzi rôznymi stupňami vzdelávania. Vlastnia vlastný internetový portál. Profesor Mariano Fernández Enguita z University of Salamanca si myslí, že školstvo je v kríze napriek pokroku vo všeobecnom civilizačnom poznaní.
V priebehu dvesto rokov sa vzdelanie zovšeobecnilo a sprístupnilo skoro všetkým ľuďom. "Žijeme v tretej priemyselnej revolúcii," hovorí Enguita. Prvá sa týkala výroby (18. - 19. storočie), v druhej išlo o organizáciu práce (20. storočie), a súčasná revolúcia je informačná. Nízka kvalita, "preakademizovaný obsah", konflikt s reálnym svetom, opakovanie ročníkov – toto všetko považuje za problém, ktorý prispieva k prerušeniu štúdia. Enguita hovorí o "infoxikácii" ako o symptóme súčasnej generácie.
Učebné osnovy už nie sú oknom ku poznaniu, ale sú iba jednou z alternatív získavania informácií. Pozornosť žiaka je rozdrobená a často sa pýta: "prečo by som sa toto mal učiť?" Žiak chce čoraz viac spravovať, doslova "administrovať" svoj čas. Prebieha boj o jeho pozornosť. Enguita sa venuje tiež otázke "rozptýleného učenia," pri ktorom škola nevlastní monopol na učenie alebo vzdelávanie. "Čo je však budúcnosťou školstva? Možno žiadne vzdelávanie," šokuje Enguita. Pripomína, že “v USA sa stále viac rozširuje domáce vzdelávanie ako alternatíva systému školstva." Anglický choreograf Royston Maldoom pracuje so žiakmi, ktorí chcú odísť zo školy. Venuje sa tiež mladým v reedukačných centrách. Hlavným problémom je podľa neho nízke sebavedomie. Maldoomov prístup spojil agresívnu a negatívne naladenú mládež s malými deťmi, ktoré majú závažné poruchy učenia, alebo postihnutia. "Prospelo to obom stranám", vraví Maldoom. "Mladí ľudia mali pocit, že ich neposudzujú a sú prijatí. Malé deti ich totiž hneď prijali za svoje vzory a toto spôsobilo aj zmenu správania u dovtedy negatívnych starších žiakov."
Maldoom neváha zamávať svojou minulosťou, keď rozpráva o problémoch v školstve. "Učebné osnovy veľmi slabo odzrkadľujú záujmy a schopnosti žiakov. Chcel som sa venovať francúzštine, latinčine a literatúre. Keďže som mal zlé výsledky v matematike a vedách, nepustili ma do tried, kde som sa mohol venovať presne tým veciam, čo ma zaujímali. Až po odchode zo školy som sa konečne mohol učiť veci, ktoré som chcel a potreboval vedieť," sťažuje sa Maldoom na konferencii o boji s predčasným ukončením školskej dochádzky. Tiež si myslí, že "45 minútové hodiny môžu byť frustrujúce pre učiteľov i žiakov. Zručnosti a výzvy nie sú vždy riešené správnym spôsobom."
Maldoomovi sa vraj učitelia sa sťažujú, že „im môj prístup nevyhovuje, lebo sa vraj žiaci nevedia na takú vec sústrediť." Maldoom sa však pýta, ako môžu tí istí mladí ľudia stráviť hodiny učenia konkrétneho hiphopového pohybu, alebo skateboardového čísla. Ďalší rečníci stavili na tradičný formálny prístup a predstavili rôzne systémy kontroly žiakov. Suzanne Dannenburg-Biji z holandského ministerstva školstva informovala delegátov o systéme monitorovania v školstve s názvom BROM (Základná záznamová databáza v školstve). Každý žiak má pridelené číslo, podľa ktorého sa dá jednoducho zistiť, že neukončil školskú dochádzku. Gábor Halász z univerzity ELTE v Budapešti predstavil výsledky prieskumu, ktorý bol súčasťou Národného inkluzívneho programu (2006-2011). Sústredil sa na indikátory, monitoring, meranie pokroku a analýzy. Pripomenul, že Maďarsko má od roku 2001 program celoštátneho hodnotenia základných kompetencií. Michael Stark z Veľkej Británie sa od roku 1997 venuje spracovávaniu dát týkajúcich sa hodnotenia žiakov, ktoré sa využívajú pri prechode zo základnej školy na strednú. Využíva sa na to jedinečné registračné číslo, ktoré je žiakovi pridelené na základnej školy. "Systém je však nastavený tak, aby sa registračné číslo nedalo spojiť s konkrétnym menom," tvrdí Stark.
Casimir Pich predstavil program luxemburského ministerstva školstva, ktorý funguje od roku 1984 a rieši predčasné prerušenie školskej dochádzky. Na školách začali pôsobiť poradcovia pre vzdelávanie, ktorí pomáhajú žiakom pri prechode na ďalšiu školu a kontaktujú sa s nimi, ak systém neregistruje ich ďalšie štúdium. Christopher Meng z maastrichtskej univerzity zisťuje dôvody odchodu zo škôl priamo od študentov. "Pýtam sa ich prečo odchádzajú, či je to dočasné, aká je podľa nich šanca na trhu práce a či ľutujú svoje rozhodnutie." Distribuujeme aj anonymný prieskum, ktorý sa uskutočňuje asi rok a pol po prerušení vzdelávania. Výsledky diskusie v pracovných skupinách ukázali, že treba zlepšiť verejný prístup k informáciám o výsledkoch prieskumov.
Zároveň odzneli pochybnosti o bezpečnosti osobných údajov študentov. Členovia pracovných skupín sa zhodli, že pri možných legislatívnych návrhoch v tejto oblasti treba dôkladne poznať súčasnú situáciu na základe presných a transparentných údajov. Treba aj úspešne zvládnuť konflikt medzi celoštátnymi cieľmi a programami a slobodou jednotlivých inštitúcií v rozhodovaní. Na konferencii často odznel názor, že problém predčasného prerušenia školskej dochádzky je spôsobený nedostatočným prepojením učebných osnov s potrebami pracovného trhu.
Pracovná skupina, ktorá sa sústredila na odporúčania, predniesla niekoľko konkrétnych návrhov. Zhodla sa na potrebe komparatívnej analýzy registračných systémov v rôznych krajinách a s tým súvisiacimi pravidlami ochrany osobných údajov a spájania databáz. Zhromaždené informácie by mali byť použiteľné a porovnateľné na základe jednotných indikátorov a krajiny by si mali v tejto oblasti často vymieňať skúsenosti (tzv. „best practice“).
Členovia skupiny diskutovali o komparatívnych analýzach prevencie. Mala by sa pri nich jasne oddeliť téma predčasného ukončenia školskej dochádzky a prerušenie štúdia. Delegáti by privítali porovnania krokov pri riešení týchto problémov v rôznych krajinách. Analýzy by mali mať určitú hierarchiu a prepojenosť – od školskej a miestnej úrovne až po celoštátnu. „Na druhej strane sa však treba vyvarovať prílišne veľkému počtu porovnaní a analýz, ktoré nikto nečíta,“ pripomenul jeden z delegátov. Pedro Cunha z Portugalska, zástupca generálneho riaditeľa pre inovácie a vývoj učebných osnov pripomenul, že riešenie predčasného prerušenia dochádzky je najúspešnejšie, ak sa rieši na úrovni škôl. Relevantnosť, schopnosti študentov, flexibilita a časová obmedzenosť priamo vplývajú na vypracovanie úspešných učebných osnov, ktoré minimalizujú problémové prerušenie štúdia, alebo odchod zo školy. "Sociálna situácia však nie je podmienkou ktorá nevyhnutne spôsobuje takýto odchod," zdôrazňuje Cunha.
Germaine Noonan, programová manažérka z írskej organizácie Business Community pomáha mladým ľuďom dosiahnuť ich plný potenciál. "Kľúčom k úspechu u nás bola úzka spolupráca medzi vládou a podnikateľmi, ktorí sa spolupodieľajú na financovaní projektov v školstve." Profesor Jean-Louis Muchielli, rektor z Académie d’Amien predstavil program riešenia predčasného odchodu zo škôl vo francúzskom regióne Picardie. Obsahuje databázu kontaktov na konkrétnych žiakov, ktorí prerušili školskú dochádzku. Vyškolení pracovníci sa s týmito žiakmi kontaktujú a snažia sa ich dostať späť do školy. Pieter Boekhoud z holadnského inštitútu Rotterdams Offensief pracuje s údajmi o žiakoch, ktorí štúdium už prerušili. Prístup učiteľov je podľa neho najdôležitejší. "Učiteľ je vzorom. Je ako nabrúsený diamant, ktorý opracováva druhý diamant, ktorý je však hrubý, nespracovaný a na pohľad škaredý," zamýšľa sa Boekhoud.
Ďalšia pracovná skupina mala názov "Kto odchádza, prečo a kedy." Delegáti sa zhodli, že by mala existovať jasná definícia problému a zodpovednosti jednotlivých hráčov. Rôzne úrovne a sektory by mali byť skoordinované. Databázy osobných údajov však vyvolávajú pochybnosti o ochrane súkromia. Objavila sa aj požiadavka zlepšovať vzdelávanie učiteľov. Pedro Cunha pripomína, že v tejto oblasti je dôležité "zhromaždiť dáta, oddeliť získané informácie, a vypočítať, o koľko peňazí Európa prichádza, keď žiak neukončí svoje vzdelanie." "Dieťa vychováva celá dedina," bola témou inej pracovnej skupiny. Jej odporúčania obsahovali požiadavku vyvíjať tlak na národné vlády a samosprávy, aby považovali predčasné prerušenie školskej dochádzky za dôležitú tému, ktorú treba riešiť.
Tretia pracovná skupina sa venovala téme predčasného prerušenia dochádzky v súvislosti s odborným vzdelávaním. „Vzdelávanie by sa malo považovať za celoživotný proces, pri ktorom sa zdôrazňuje aj pracovné zaradenie. Treba vytvoriť aj „holistický systém sledovania výsledkov a vývoja,“ píše sa v správe. Kontinuálne vzdelávanie učiteľov by malo zohľadňovať nielen učebné osnovy, ale aj vývoj a potreby pracovného trhu. „Mali by sa vytvoriť nové modely integrovaného zamestnávania a školenia vo vzťahu k malým a stredne veľkým podnikom.“
Táto pracovná skupina si myslí, že prišiel čas na vytvorenie nového "sociálneho kontraktu," ktorý zohľadňuje všetkých hráčov a zdôrazňuje sa pritom väzba medzi vzdelávaním a zamestnaním. „Školstvo by sa malo stať flexibilným. Deti by mali byť vedené k informovaným a samostatným kariérnym rozhodnutiam,“ pripomenul jeden z delegátov. Pracovná skupina s názvom "Učíme sa inak" si myslí, že základné vzdelávanie je miestom pre prevenciu prerušenia neskoršieho štúdia. "Rodičia by tiež mali byť angažovaní, a celá komunita by mala pomáhať riešiť tento problém," zdôrazňuje spravodajca skupiny. Škola by žiakov mala viesť ku pocitu spoluvlastníctva vzdelávacieho procesu a zároveň vytvárať aj "školskú kultúru."
Aj v tejto skupine bolo vzdelávanie učiteľov a zamestnancov dôležitou témou. Nezávislosť škôl, podporné siete a vedenie škôl sa spomenuli ako ďalšie dôležité oblasti. "Mal by sa vytvoriť rámec pre vytváranie priestoru pre experimentovanie a mal by sa prepracovať a opätovne premyslieť aj koncept a význam učenia a odborných zručností," píše sa v správe.
prejsť na zoznam aktualít