Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Školenie odborárov v oblasti rodovej rovnosti

dátum uverejnenia: 14. 5. 2012
čas: 09:30
kategórie:

Školenie odborárov v oblasti rodovej rovnosti

Školenie odborárov v oblasti rodovej rovnosti a seminár o boji s rodovými stereotypmi a segregáciou na trhu práce

 

Brusel, Belgicko, 9. – 10. 5. 2012

 

 

 

Zástupcovia zväzov pracovníkov školstva z celej Európy sa v máji v Bruseli zúčastnili na školení v oblasti rodovej rovnosti a na seminári o boji so stereotypmi a segregáciou na trhu práce.

"Na trhu práce s určitosťou existuje rodová segregácia," tvrdí Martin Romer, riaditeľ ETUCE, Európskeho odborového výboru pre školstvo. ETUCE predstavuje európsky región celosvetovej federácie zväzov pracovníkov školstva,  Education International (EI). „Množstvo zamestnaní vykonávajú iba muži, alebo iba ženy. Vedie to aj k nerovnosti rozdelenia úloh v rodine. Nepomáha ani 16.4-percentý rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami v krajinách EÚ (2010),“ zdôrazňuje Romer. "Vzdelanie je však základom dobre fungujúceho hospodárstva."

Zároveň však významne vplýva na vytváranie názorov na samotnú realitu rodovej segregácie. OECD zaznamenalo, že vzdelávacie predmety a kariérne rozhodnutia žiakov sú podmienené rodovou otázkou.

Ak školstvo zahrnie rodovú otázku do svojej politiky, ovplyvní kariérne rozhodnutia množstva ľudí. Touto otázkou by sa mohol zaoberať vnútroštátny sociálny dialóg v školstve.  Praktické poznatky o situácii rodových stereotypov na trhu práce môžu odborom pomôcť "diskutovať so zamestnávateľmi, aby sa venovali otázke rodovej rovnosti v školstve," zdôraznil Romer. 

Thomas Viola Rieske z Potsdamskej univerizity prezentoval situáciu vzdelávania chlapcov a mužov z pohľadu práce nemeckého zväzu GEW. Skupina približne 20 mladých členov odborov vypracovala pre GEW stanovisko k danej otázke.  Venovali sa znevýhodneniu chlapcov a mužov a feminizácii v školstve. 

Dievčatá majú lepšie známky, menej predčasne prerušujú školskú dochádzku, majú vyššiu gramotnosť, a robia na školách menej problémov. Toto sú názory, ktoré významne ovplyvňujú rodové povedomie a riešenie rodovej otázky, aj keď sa zakladajú na zisteniach niekoľkých prieskumov.

  "Na školách je málo mužských vzorov," dodáva Viola Rieske. "Veľa chlapcov a mužov neprezentuje tzv. normatívnu maskulínnosť a súvisí so súvisiacou otázkou homofóbie a transfóbie." 

Prieskumy ukázujú aj vyššiu mieru stresu dievčat vo výchovno-vzdelávacom procese v porovnaní s chlapcami.  

Populárnym vysvetlením rôznych výsledkov medzi chlapcami a ženami je feminizácia v školstve. Je to však kontroverzný názor a nie vždy ho potvrdzujú prieskumy. Táto filozofia napríklad hovorí, že dievčatá dosahujú lepšie výsledky, lebo je viac učiteliek žien.  

“Chlapci si napríklad nemôžu do škôlky alebo školy nosiť hračkové zbrane, ale dievčatá si môžu nosiť bábiky.“ Vysvetlenie a zdôvodnenie tohto názoru sa dotýka aj otázky rodových stereotypov, a filozofie, ktorá je na pozadí výchovy detí.

Delegáti diskutovali o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami v procese vývoja - od narodenia až po ukončenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Niektorí delegáti nesúhlasia s oddeleným vzdelávaním chlapcov a dievčat. 

Frauke Gutzkow z nemeckého zväzu GEW zdôraznila potrebu podporovania rovnosti príležitostí a riešenia otázky hierarchie medzi mužmi a ženami. "GEW podporuje rozdielnosti. Učitelia musia byť informovaní. Otázka rodovej rovnosti je však náročná v súvislosti so vzdelávaním budúcich učiteľov."

Agnes Parent-Thirionová z organizácie EUROFOUND prezentovala rodovú otázku v súvislosti s trhom práce na základe Piateho európskeho prieskumu pracovných podmienok. Uskutočnil sa v 34 krajinách. Podľa dostupných údajov a miery nárastu počtu žien v manažérskych funkciách by podľa Parent-Thirionovej trvalo 80 rokov, aby sa dosiahlo paritné zastúpenie mužov a žien. Ženy pracujú v priemere viac neplatených hodín ako muži. Parent-Thirionová prezentovala aj psychosociálne riziká na pracovisku. Prieskum ukázal, že za najvýznamnejšie z nich sa považujú: vysoké požiadavky a vysoká pracovná intenzita, emocionálne nároky, nedostatok autonómie, etický konflikt, zlé sociálne vzťahy, nedostatočná istota udržania zamestnania, ktorá narastá so zvyšujúcim sa vekom. 

Rodová rovnosť na trhu práce súvisí aj so vzdelaním. "Vyššie vzdelanie u žien však väčšinou neprináša vyšší plat," hodnotí výskumníčka.  

Segregácia mužov a žien na trhu práce, a malé zastúpenie žien - živnostníčok - je ich iba okolo 30 percent, sú témy o ktorých hovoril Martin Romer počas druhého dňa seminára. 

"Vzdelávanie učiteľov by malo zahŕňať oblasť rodovej rovnosti," zdôrazňuje Romer. 

Súčasný projekt rodovej rovnosti je už druhým v poradí a opäť ho ETUCE zorganizovalo v spolupráci s Európskou komisiou.

Rodové úlohy a boj s rozdielnosťou v platoch medzi mužmi a ženami ETUCE považuje za dôležité body s stratégii zväzov ich akčných plánoch. 

"Členské zväzy by mali o boji s rodovými stereotypmi hovoriť aj na úrovni sociálneho dialógu vo svojich krajinách," zdôrazňuje pracovný dokument ETUCE.

  Poznatky, ktoré sú zahrnuté v učebniciach, praxi, a vzdelávacích programoch môžu prispieť k citlivosti vnímania témy rodovej rovnosti v školstve. Umožní to odborových zväzom, aby rozšírili svoju prácu v tejto oblasti.

ETUCE plánuje vydať tematickú publikáciu v súvislosti s projektom rodovej rovnosti. 

Lucie Davoine z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre spravodlivosť (Útvar pre rovnosť), predstavila rodovú rovnosť ako základné právo EÚ. Článok 2 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje rodovú rovnosť ako základnú hodnotu.

  Právny predpis týkajúci sa rovnosti je aj Smernica o rovnosti platov (1975), ktorý sa dotýka aj ochrana tehotných pracovníkov (materská 14 týždňov). Existuje 13 právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú rovnosti.

"59 percent absolventov v krajinách EÚ sú ženy," vraví Davoine. "Tí, ktorí predčasne prerušia školskú dochádzku sú predovšetkým chlapci." Tieto závery sa zakladajú na výsledkoch prieskumu PISA. Dievčatá sú lepšie v čítaní, chlapci v matematike. 

Iba 26 percent absolventov vo výrobe a stavebníctve sú ženy, ale predstavujú 75 percent absolventov v zdravotníctve. V mnohých krajinách je zamestnanosť mužov o 15 percent vyššia v porovnaní so ženami, pričom narodenie dieťaťa tiež vplýva na zotrvanie na trhu práce.   

Ženy majú nižšie dôchodky, a stretávajú sa s vyššími rizikami na trhu práce. 

21. septembra 2010 EÚ prijala stratégiu v oblasti rovnosti na najbližších päť rokov. Hovorí okrem iných o rovnosti ekonomickej nezávislosti a rovnosti platov za rovnakú prácu. 

Dôležité odporúčania zahŕňali zvyšovanie prístupu k získaniu živnosti pre ženy, zlepšenie stavu predškolských zariadení, zvýšenie agendy rovnosti v iniciatívach týkajúcich sa migrantov. EÚ sa snaží zvýšiť prístup žien k riadiacim funkciám. Zároveň sa však snaží definovať "úlohu mužov v rodovej rovnosti," zdôrazňuje Davoine.  

Iniciatívy Európskej komisie v oblasti rovnosti zahŕňajú napríklad prácu na „konkrétnych krokoch“  (Skupina pre gramotnosť, leto 2012), odporúčanie o predčasnom prerušení školskej dochádzky (január 2012), komunikáciu Komisie o modernizácii vysokého školstva (september 2011), dokument o atraktivite a kvalite v odbornom vzdelávaní, alebo o profesijnom vývoj učiteľov. 

V oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ podnikla nasledovné: Agenda nových zručností pre nové pracovné miesta (november 2010), Zamestnanecký balíček (apríl 2012), a vyjednávanie o nových štrukturálnych fondoch.

   Davoine považuje prieskumy a indikátory za dôležitý nástroj pochopenia otázky rodovej rovnosti, aj v rámci nezamestnanosti mladých ľudí v Európe. 

Odile Cordelier z francúzskeho zväzu SNES považuje za kľúčové, aby sa táto otázka otvárala už na pedagogických fakultách. "Učitelia sú hlavným  aktérom pre prinášanie zmien," tvrdí zástupkyňa Európskej komisie. "Európsky rámec (8) kompetencií tiež napomáha riešeniu rodovej otázky. Učitelia by ich mali poznať." 

Carolyn Hannan z Univerzity v Lund tvrdí, že aj nadnárodné organizácie ako sú OSN sa zaoberajú riešením rodových stereotypov. Napriek vyjadreniam štátov o existencii rodových stereotypov však podľa nej neexistujú primerané kroky, stratégie a politika na vnútroštátnej úrovni. "Očakávania učiteľov od dievčat často prehlbujú dlhodobé predsudky a rodové stereotypy. Ak sa študent rozhodne venovať štúdiu a práci v oblasti, ktorá sa tradične nespája s týmto pohlavím, stretávajú sa s posmechom, útokmi a nepochopením," tvrdí Hannan. 

V 80. rokoch 20. storočia výskumy poukázali na "skryté osnovy," ktoré silno ovplyvňujú rodové očakávania. 

Zistenia z roku 2008 potvrdili, že väčšina indikátorov a výsledkov prieskumu zostalo nezmenených vo Švédsku, krajine, ktorá sa považuje za najprogresívnejšiu v agende rovnosti. 

"Rodová otázka zostala na pokraji osnov vo švédskych školách" napriek všeobecným očakávaniam, že krajina s rozvinutým povedomím v tejto oblasti s určitosťou dosiahne v podobnom prieskume iné výsledky. 

Školy sa napriek výsledkom snažia zavádzať programy, ktoré riešia nerovnosti v prístupe k obom pohlaviam. "Politika školstva komunikácia s vedením škôl môže pomôcť v adresovaní stereotypov," tvrdí Hannan. „Školy však môžu žiakom poskytovať aj podpornú sieť a otvoriť komunikáciu o stereotypoch.“  

Výmena skúseností o úspešnej praxi, výskum, a projekty v danej oblasti sú nástrojom, ktorý môže priniesť zmenu, zhodujú sa odborníci na seminári. Zástupkyňa švédskej univerzity považuje privatizáciu v školstve za tému, ktorá úzko súvisí s vytváraním stratégií boja s rodovými stereotypmi. "Stratégia Európa 2020 nebude úspešná, ak sa nezahrnie téma rodovej rovnosti," myslí si Hannan.

  "U nás je dostatok vládnych  nariadení, ale nedostatok podpory," tvrdí delegátka z Talianska. Chýba u nich údajne sila pre implementáciu zákonov. V Írsku existuje zákon o rovnosti príležitostí, ale je ťažko vymáhateľný.  "Do právnych predpisov by sa malo začleniť sledovanie uplatňovania zákonov rovnosti," myslí si delegátka z Írska. V Dánsku je nedostatok žien v riadiacich funkciách a vysoká úroveň segregácie mužov a žien na trhu práce.  

"Väčšinu riadiacich funkcií na školách zastávajú muži. Pre ženy je náročné stať sa riaditeľkou školy," tvrdí zástupkyňa talianskeho zväzu.  

"Akým spôsobom však môžu odborové zväzy podnecovať legislatívne zmeny?," pýta sa Dorota Obidniak z poľského zväzu ZNP. Delegáti sa zhodli, že väčšina štátov ma v tejto oblasti vynikajúcu legislatívu, ale jej naplnenie je problém. "Zavádzanie akčných plánov a politík musí byť monitorované," reaguje Carolyn Hannan z Univerzity v Lund.  

Diskusia delegátov priviedla k zaujímavým otázkam. „Prišli právne predpisy EÚ na základe podnetu obyvateľov a ich vyjadrenej potreby, alebo bola táto legislatíva aktom zhora nadol?," pýta sa delegátka z Írska.  

"Právne predpisy sa zavádzajú cez národné akčné plány a politiku na základe konkrétnych krokov," vraví Hannan. "Odborári sú úspešní aj vtedy, keď nájdu úspešné príklady praxe, dokážu sa o ne podeliť a zaviesť ich aj na iných miestach."  

Výskumníčka z Univerzity Lund navrhuje odborom, aby používali regionálne a nadnárodné konzultačné procesy efektívnejším spôsobom. "Krajiny totiž pozitívne reagujú na partnerský nátlak." 

Pracovná skupina, ktorá sa zaoberala inštitucionálnymi zmenami v oblasti rodovej rovnosti potvrdila, že učebné osnovy by mali byť „komplexné a holistické.“ Do procesu by sa mali zapájať aj zriaďovatelia a ministerstvá. Inštitucionálne zmeny okrem iných zahŕňajú hráčov ako napríklad školy, ministerstvá, zriaďovateľov, združenia rodičov. "Ak chceme riešiť stereotypy na trhu práce, musíme pretláčať našu sociálnu agendu. Inak to nepôjde," nástojí Odile Cordelier z Francúzska.





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1

Sme členmi

partner5 partner6 partner7