Vysokoškolskí učitelia si zaslúžia posilnenie svojich práv
dátum uverejnenia: 9. 9. 2025
čas: 11:41
kategórie: Združenie vysokých škôl a PRO
Prečo je úprava pracovných pomerov v novom vysokoškolskom zákone správna?
V novom zákone o vysokých školách sa ministerstvo školstva dohodlo s odborármi na zásadnej zmene pre vysokoškolských učiteľov a učiteľky: po deviatich odpracovaných rokoch budú mať právo na trvalý pracovný pomer.
Minulý týždeň sa proti tomu kriticky ohradili predstavitelia KDH a vedenie Rady vysokých škôl , ktoré to komunikovalo ako zásadný rozpor s novou legislatívou. Zhodne argumentujú, že sa naruší „motivačný faktor“, „obmedzí operatívnosť manažmentu vysokých škôl“; naznačujú, že sa na univerzitách „zabetónujú“ priemerní učitelia a kvalita sa zníži.
Táto zjednodušená interpretácia v praxi nefunguje. Keby bol priamy vzťah medzi rastom kvality a nestabilnou prácou akademikov, mali by sme najkvalitnejšie univerzity minimálne v Európe, pretože už vyše dvadsať rokov pracuje práve na slovenských vysokých školách osemdesiat až deväťdesiat percent učiteľov na reťazených zmluvách.
V iných sektoroch zamestnancov automaticky chráni Zákonník práce a najneskôr po štyroch rokoch majú právo získať zmluvu na dobu neurčitú. Znamená to, že učitelia na základných alebo stredných školách či výskumníci v Slovenskej akadémii vied nie sú motivovaní a vedie to ku kolapsu kvality ich inštitúcií?
Úprava v novom zákone len konečne odstraňuje slovenskú špecialitu – nekonečné reťazenie zmlúv na dobu určitú na vysokých školách. Nejde o kvalitu univerzít, ale o základné pracovné práva vysokoškolských učiteľov. Zamieňať pracovné práva s kvalitou univerzít je zavádzajúce.
Za kvalitu nesú zodpovednosť výberové komisie, ktoré posudzujú uchádzačov o pracovné miesta, a následne vedenia univerzít a fakúlt, ktoré majú všetky potrebné nástroje na riadenie motivácie a výkonnosti vrátane stanovenia kritérií a možnosti dať výpoveď, ak je to potrebné.
Komplikovaná téma zvádza k zjednodušovaniu, preto treba trpezlivo vysvetľovať súvislosti poslancom mimo akademického prostredia, ktorí budú o zákone rozhodovať v parlamente.
Zarážajúce však je, že proti tejto úprave vystúpilo vedenie Rady vysokých škôl, ktoré realitu veľmi dobre pozná. V akademickom prostredí okolitých štátov sú stabilné zmluvy pre akademikov štandardom aj skôr ako po deviatich rokoch.
Výskum zo zahraničia jasne ukazuje, že extenzívna prekarizácia akademickej práce oslabuje produktivitu, kvalitu výskumu aj schopnosť univerzít lákať talenty, napríklad štúdia španielskych univerzít (Lafuente,Berbegal-Mirabent, 2019). Európska komisia zverejnila v roku 2024 odporúčania pre atraktívnu a udržateľnú kariéru vo vysokoškolskom vzdelávaní, kde nabáda na zlepšenie pracovných podmienok a stabilitu kariéry.
Tvrdenie, že trvalý pracovný pomer po deviatich rokoch „zníži motiváciu zamestnancov a kvalitu vysokých škôl“, neobstojí. Naopak, ide o správny krok smerom k lepším univerzitám a elementárnej férovosti pre vysokoškolských učiteľov. O to viac prekvapuje, že ho spochybňuje vedenie Rady vysokých škôl, orgánu, ktorý má zastupovať ich záujmy.
Autor: Miriam Šebová,
vysokoškolská pedagogička, členka Odborového zväzu školstva a členka Rady vysokých škôl
prejsť na zoznam aktualít