Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.

Za účelom anonymných štatistík návštevníkov sa používajú nástroje tretích strán, ktoré čiastočne prenášajú údaje do USA, kde nie je možné zaručiť rovnakú úroveň ochrany údajov ako v EÚ. Kliknutím na "Povoliť všetko" súhlasíte s tým, že súbory cookie môžu používať aj poskytovatelia tretích strán.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

dátum uverejnenia: 10. 10. 2019
čas: 13:55
kategórie: Zväz

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

Pri príležitosti druhého Európskeho summitu o vzdelávaní zverejnila dňa 26.9.2019 Európska komisia Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. Materiál obsahuje 28 správ o jednotlivých krajinách. Uvádzajú a hodnotia sa v nej hlavné nedávno prijaté a prebiehajúce politické opatrenia v každom členskom štáte EÚ, a to na základe najaktuálnejších kvantitatívnych a kvalitatívnych faktov. Z monitora 2019 vyplýva, že sa dosiahol ďalší pokrok pri plnení dôležitých cieľov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zároveň však poukazuje na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport v tejto súvislosti uviedol: „Ak chceme vybudovať odolnú, súdržnú a spravodlivú Európu, musíme investovať do vzdelávania. To predovšetkým znamená investovať do učiteľov – poskytnúť im nástroje a zaistiť uznanie, ktoré si zaslúžia. Úspech každej reformy vzdelávania závisí od učiteľov – a práve preto je pre vybudovanie skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 nevyhnutne potrebné lepšie napĺňať ich potreby. Som hrdý na to, čo sme v spolupráci s členskými štátmi za posledné roky dosiahli, stále však pred nami zostáva množstvo práce. Monitor vzdelávania a odbornej prípravy bude zohrávať významnú úlohu pri podpore ďalšej reformy našich vzdelávacích systémov a pomôže nám zabezpečiť, aby každý mohol svoje danosti čo najlepšie využiť.“

Komisia poskytuje členským štátom podporu pri zlepšovaní systémov vzdelávania. Robí tak prostredníctvom spolupráce v oblasti politík, referenčného porovnávania a financovania programov, ako je napr. program Erasmus+. Neoddeliteľnou súčasťou tejto činnosti je aj monitor – hlavná publikácia o vzdelávaní, ktorú EÚ každoročne vydáva. Predstavuje množstvo politík a prispieva k rozvíjaniu dialógu, čím pomáha členským štátom navzájom sa porovnávať a zlepšovať ich vzdelávacie systémy.

Tohtoročné ôsme vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Posledný medzinárodný prieskum učiteľov a vzdelávania poukázal na potrebu odbornej prípravy učiteľov, vďaka ktorej by dokázali lepšie zvládať najnaliehavejšie úlohy, ako je používanie informačných a komunikačných technológií, vyučovanie študentov s osobitnými potrebami a výuka v multikultúrnych triedach. V monitore sa odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Zároveň sa v ňom zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie politické úsilie s cieľom prilákať medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Pokiaľ ide o investície do vzdelávania, z najnovších údajov v rámci monitora vyplýva, že zatiaľ čo verejné výdavky na vzdelávanie v EÚ zostali na úrovni EÚ vo všeobecnosti stabilné, členské štáty stále investujú do vzdelávania menej ako pred hospodárskou krízou v rokoch 2007 – 2008.

Podľa najnovšieho vydania monitora členské štáty už takmer dosiahli svoj cieľ znížiť počet žiakov, ktorí ukončili školskú dochádzku predčasne. Ich podiel sa síce v rokoch 2009 až 2018 znížil zo 14,2 % na 10,6 %, no od roku 2016 sa dosahovaný pokrok spomalil.

Podiel mladých ľudí s vysokoškolským diplomom vzrástol z 32,3 % v roku 2009 na 40,7 % v roku 2018. Z monitora zároveň vyplýva, že vyšší stupeň dosiahnutého vzdelania vedie k vyššej zamestnanosti medzi novými absolventmi a značne vyššej účasti na vzdelávaní dospelých.

Podiel detí absolvujúcich vzdelávanie v ranom detstve vzrástol v rokoch 2009 až 2017 z 90,8 % na 95,4 %. Napriek tomu, že účasť na vzdelávaní v Európe stúpa, každý piaty pätnásťročný žiak stále nedokáže riešiť jednoduché úlohy z čítania, matematiky a vedy a príliš veľa detí je naďalej ohrozených chudobou v dôsledku nízkeho stupňa dosiahnutého vzdelania.

 

Čo sa týka Slovenska, poukazuje Monitor na nasledovné zistenia:

Pozornosť upriamená na učiteľov

-  Učiteľské povolanie je na Slovenku naďalej neatraktívne. Podľa Medzinárodného prieskumu vyučovania a vzdelávania OECD z roku 2018 (TALIS)1 je podiel slovenských učiteľov, ktorí sa domnievajú, že učiteľské povolanie sa v spoločnosti oceňuje, najnižší v EÚ – 4,5 % oproti 17,7 % na úrovni EÚ.

-   Populácia učiteľov starne. V roku 2017 bolo 30 % učiteľov na základných školách a 39,6 iteľov na stredných školách starších ako 50 rokov. Len 7 % učiteľov na základných školách a 8,8 % učiteľov na stredných školách malo menej ako 30 rokov

-   Počiatočné vzdelávanie učiteľov a kontinuálny profesijný rozvoj sú slabé. V počiatočnom vzdelávaní učiteľov chýba dostatočné množstvo kvalitnej praxe, príprava na vzdelávanie študentov so špeciálnymi potrebami, ako aj na uplatňovanie individuálneho prístupu

Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

-   Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú naďalej nízke. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 výdavky verejnej správy na vzdelávanie ako podiel HDP zostali hlboko pod priemerom EÚ: 3,8 % oproti 4,6 %. Vzdelávanie predstavuje 9,4 % verejného rozpočtu, čo je tiež pod priemerom EÚ (10,2 %)

-  Slovensko sa usiluje o racionalizáciu svojich verejných výdavkov na vzdelávanie v zložitom administratívnom prostredí. Verejné výdavky na vzdelávanie riadi: ministerstvo školstva, zodpovedné za 35,7 %; ministerstvo vnútra, zodpovedné za 30,5 % a samosprávne orgány (regiónov, miest a obcí), ktoré spravujú zostávajúcich 33,8 %. Prideľovanie rozpočtu jednotlivým školám je od roku 2019 presnejšie, keďže sa v ňom zohľadňujú odpracované roky každého učiteľa

-   V roku 2018 Slovensko spustilo NPRVV na roky 2018 – 2027, aby riešilo súčasné výzvy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Medzi opatrenia s vysokým vplyvom z prvého akčného plánu (2018 – 2019) patrí zavedenie povinnej školskej dochádzky od veku 5 rokov plánované na rok 2020 a zavedenie právneho nároku na predprimárne vzdelávanie pre štvorročné a trojročné deti plánované na roky 2021 a 2022

Modernizácia vzdelávania v ranom detstve a školského vzdelávania

-   V zabezpečovaní predškolských zariadení sa zaznamenal slušný pokrok, ale podiel zapísaných detí je naďalej nízky. V roku 2017 bola miera účastí slovenských detí starších ako štyri roky na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve 78,2 %, čiže najnižšia v EÚ

-   Rovnosť vo vzdelávaní a kvalita výsledkov vzdelávania sú slabé. V prieskume PISA z roku 201513 sa zistilo, že podiel študentov s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a vo vede na slovenských stredných školách je výrazne vyšší ako priemer EÚ a v priebehu rokov rastie

-  Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa od roku 2010 zvýšila. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa na Slovensku výrazne zvýšila na 8,6 % v roku 2018 (priemer EÚ: 10,6 %) zo 4,7 % v roku 2010 (priemer EÚ: 13,9 %).

-  Systém vzdelávania nie je dostatočne inkluzívny. Rómske deti majú nízky dosiahnutý stupeň vzdelania a len malému počtu z nich sa podarí dosiahnuť terciárne vzdelanie. Odhaduje sa, že 62 % rómskych detí navštevuje školu, kde sú všetky alebo väčšina ostatných detí takisto Rómovia.

-    Slovensko dosahuje pokrok v oblasti digitálnych zručností. V roku 2017 malo 59 % Slovákov vo veku 16 – 74 rokov aspoň základnú úroveň digitálnych zručností, čo je o 4 percentuálne body viac ako v roku 2016 a nad priemerom EÚ (57 %).  V NPRVV sa poukazuje na potrebu rozšíriť používanie IKT v triedach. Plánuje sa v ňom vytvorenie centrálneho úložiska digitálneho vzdelávacieho obsahu, ktoré bude k dispozícii pedagogickým pracovníkom.

Modernizácia vysokoškolského vzdelávania

-   Miera dosiahnutia terciárneho vzdelania sa stabilne zvyšuje, ale vyskytujú sa rozdiely. V roku 2018 bola vnútroštátna miera dosiahnutia terciárneho vzdelania 37,7 % (priemer EÚ: 40,7 %)

-  Miera zamestnanosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania je nižšia ako v prípade absolventov vyššieho sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Na rozdiel od situácie v ostatných členských štátoch (okrem Luxemburska) je miera zamestnanosti čerstvých absolventov terciárneho vzdelávania (vo veku 20 – 34 rokov) nižšia ako u absolventov vyššieho sekundárneho OVP: 82,4 % oproti 84,7 %

-   Slovensko zavádza nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Nový rámec zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania  a zmena zákona o vysokých školách nadobudli účinnosť 1. novembra 2018. Hlavné zmeny sa týkajú nového akreditačného systému a zvýšeného významu procesov zabezpečovania kvality.

-  Majú sa vyvíjať profesijne orientované bakalárske študijné programy, za ktoré sa zasadzujú zainteresované strany. V decembri 2018 bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov v rámci ESF v oblasti vývoja profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov s rozpočtom 15 miliónov EUR

Modernizácia odborného vzdelávania a prípravy

-  Zavádzajú sa opatrenia na zlepšenie schopnosti OVP reagovať na potreby trhu práce a riešiť nedostatky zručností. V roku 2017 bolo do vyššieho sekundárneho OVP celkovo zapísaných 68,9 % študentov (priemer EÚ: 47,8 %)

Rozvoj vzdelávania dospelých

-   Vyvíja sa strategickejší prístup k zlepšovaniu zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a účasti dospelých na vzdelávaní. Len 8,3 % dospelých nedosiahlo aspoň vyššie sekundárne vzdelanie (priemer EÚ: 21,9 %) (Eurostat, 2018). Zároveň však len 4,0 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov v roku 2018 počas posledných 4 týždňov zažilo vzdelávaciu skúsenosť (priemer EÚ: 11,1 %)

-  Prebieha úsilie o zlepšenie vzdelávania dospelých na regionálnej úrovni. V usmerneniach pre programy pre nedostatočne rozvinuté regióny sa osobitná pozornosť venuje zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii.

Celá správa o Slovensku 

 





prejsť na zoznam aktualít



Partneri

partner2 partner3 partner4 partner6 partner7 partner1 raabe

Sme členmi

partner5 partner6 partner7